Čo by si odkázala svojmu naivnému ja dnes? Ísť do všetkého a neriešiť?
Odkázala by som mladým kočkám, ktoré idú do vzťahov, že robte to s rozumom. Ja viem, že láska je veľmi mocná. Človek keď sa zamiluje, nevidí doľava ani doprava. Je mu to jedno a verí každému, na doraz. V tomto by som ženy varovala, buďte zamilované, ale majte rozum na správnom mieste, lebo sa môžu stať zlé veci. Mne sa stali a preto si o tom dovolím rozprávať.
Myslíš si, že muži už dnes často nie sú mužmi?
Určite áno, je takých veľa. Sú pohodlní a dokonca vyhľadávajú finančne zabezpečené ženy. Používajte racio, ja som ho vtedy tiež nepoužívala.
Ty vyučuješ aj muzikálový spev. Prichádzaš tam do kontaktu s mladými ľudmi..
Učím osem rokov, a musím povedať, že generácia sa veľmi mení. A nie dobre. Mladí ľudia sú dnes úplne iní, neviem či to je tou technikou. Sledujem, že ľudia ako keby nežili. Zaujíma ich mobil, nechodia do prírody, na diskotéky. Socializácia je úplne nulová, riešia aj vzťahy aj cez zoznamky. Veď to je nezdravé, to nie je možné. Žijem na tomto svete zopár rokov, preto tvrdím, že tento životný trend je jednoducho nezdravý, to nie je ono.
Išla by si na rande cez zoznamku?
Nie. Nešla by som. To je to čaro zoznámenia sa, to je ten šíp z jasného neba. Napríklad prídeš na diskotéku a stretnú sa ti pohľady s niekým a je to tam. To je to čaro! Čo si tam budeš vypisovať, nepoznáš aký je ten človek.
A ešte k tomu, čo hovorím na to, čo sa o mne píše. Ja to radšej nečítam, načo? Je mi z toho zle. Ja by som veľmi rada tých ľudí poznala, lebo niektoré tie ženy čo tam píšu, rada by som ich videla. Chcela by som vidieť, či je upravená, ona je hrdinka keď ju nikto nevidí. Ja z toho cítim neprajnosť a nenávisť. Je mnoho ľudí, čo nemajú čo robiť doma. Ja by som namiesto toho im doporučila sa vzdelávať, chodiť von, nestrácať čas. Čas je tak vzácny, to je jediné, čo sa nedá kúpiť.
Máš pocit, že naša kultúra na Slovensku sa posunula dopredu?
My máme veľa talentovaných ľudí, vždy sme mali. Použijem príklad, Nová scéna. Som tak od roku 1994, boli tam deti, ktoré so mnou začínali. Dnes sú to dospelí ľudia, ktorí sú veľmi nadaní. U nás to ale kedysi nebolo ako v Amerike, tam sa vychovávali ľudia na hlavné úlohy, aj tie muzikálové. U nás neboli žiadne školy. Ja som sa to naučila sama, preto môžem vyučovať. Môžem odovzdať to, čo mám v sebe. Ja som vždy vedela aj tancovať, kolegyne čo ma alternovali boli na prášky. Hneď ma nenávideli.
Osem rokov vyučujem muzikálový spev, snažím sa týchto spevákov vychovávať.
Myslíš si, že tento štát robí niečo pre kultúru?
Mne je veľmi ľúto čo sa tu deje. Milujem Slovensko. Bola som veľmi prehováraná, aby som zostala žiť v zahraničí. Na mňa sa zabudlo, až Lasica a Satinský ma videli spievať v Prahe, dotiahli ma naspäť. Potom ma začali oslovovať a tak som sa vrátila naspäť.
Keď sa nad tým spätne zamýšľaš, si rada, že si sa vrátila?
Nejaký ten môj zmysel mi vždy hovoril, choď naspäť. Ale vždy som sa brala ako československá speváčka. Ja som veľmi bohatá na zážitky, som hrdá na všetko čo som prežila. Ja nedám dopustiť na Bratislavu, je to úžasné mesto. Milujem mrakodrapy, páči sa mi historické centrum. Som pyšná na toto mesto, máme tu veľa nadaných umelcov. Len ma mrzí, že to tu nefunguje. Naša politika je na bode mrazu, veľmi ma to mrzí. Ale verím, v dobro!
Ty sa za tie roky vôbec nemeníš. Čo všetko je v tvojej rutine?
Musím pripomenúť, že je tam určitá genetika. Mala som veľmi pekných rodičov, vysokých štíhlych a pekných ľudí. Ale to nestačí, ja sa o seba veľmi starám. Záleží mi na tom ako vyzerám, som verejne známa osoba, ktorá vystupuje, je aj povinnosťou vyzerať čo najlepšie. Ale to u mňa nie je na prvom mieste. Na prvom mieste je to, keď ja sa pozriem do zrkadla, ja musím byť spokojná. To je základ.
A stále nie som spokojná. Starám sa o seba, vek sa nedá zastaviť. Stará sa o mňa aj jedna doktorka, ku ktorej chodím. Hovorí mi, že som jej modelka. Nemám žiadne zásahy na tvári, žiadny lifting. Našťastie to nepotrebujem. Používam kyselinu hyalurónovú, mám príliš chudú tvár. Čo sa týka postavy, nekombinujem stravu. Nejem prílohy, celé roky. A čo mi závidia ženy, ja nenávidím sladké. Moja matka ma nútila ísť do cukrárne, ja jem príšerne pálivé jedlá, zjedla som jedlá, ktoré sú až životu nebezpečné. Toto mám veľmi rada, moje telo to príšerne potrebuje. Žena potrebuje čokoládu, ja potrebujem feferónku.