Partner cvičí?
Áno.
Musí či chce?
Chce. On je presne typ človeka, ktorý bol v minulosti veľmi veľký a schudol extrémne veľa. Stále je vo forme a váhu si drží. Má za sebou i plastickú operáciu kože. Keď sme na dovolenke, ja som skôr ten, ktorý mu vraví, aby sme trošku zvoľnili a neboli na seba takí prísni. Nakoniec obidvaja skončíme vo fitku.
Tebe sa vždy chce ísť dvíhať činky?
Nie, ale beriem to ako životný štýl. Neznamená to, že ja niekedy nemám o dve alebo päť kíl viac. Ale je to o tom, že sa dokážem rýchlo vrátiť do normálu. Mňa cvičenie naozaj baví. Ja si pokojne dám každý deň fotku na Instagram, kde som polonahý, nahý, oblečený. Chcem totiž inšpirovať nielen druhých, ale predovšetkým seba a ukázať, že aj v päťdesiatke sa dá vyzliecť a netreba sa hanbiť. Určitým spôsobom to môže byť pre niekoho exhibicionizmus, možno až narcizmus. Ale pre mňa to je práca.
Ty sám seba pokladáš za narcisa?
Nie, hoci veľa ľudí mi to povie. Ale kašlem na to.
Prečo si začal s cvičením?
Bol som chudý a chcel som mať svaly. Vždy sa mi páčili svalnatí chlapi, a tak som si pred tridsiatkou povedal, že aj ja chcem byť taký. Spočiatku ma to nebavilo, vystriedal som niekoľko trénerov. Potom sa niečo zlomilo, začal som sa tým viac zaoberať, absolvoval som rôzne kurzy, aby iní mohli cvičiť pod mojím vedením. Dnes si život bez cvičenia už ani neviem predstaviť. Je to denná rutina ako ísť na toaletu. Môj otec bol profesionálny kulturista, takže videl som to aj doma.
Ako malý si teda zakopával o činky?
S otcom som musel chodiť do činkárne. Vtedy to ešte ani nebola posilňovňa. Zobral som si so sebou švihadlo a spieval som ABBU, Duchoňa a iných. Otec len zalamoval rukami a obracal oči, že čo z toho decka raz bude (smiech).
Keď si začal cvičiť, uveril, že to myslíš vážne?
Myslel si, že to je len chvíľkový manier. Teraz je na mňa hrdý. V podstate vždy boli spolu s mamou na mňa pyšní, že sa mi vôbec podarilo s herectvom uplatniť, lebo nie každému sa to vtedy podarilo.
Aký si tréner?
Prísny, ale zároveň ľudský. Klientov nemám veľa, ale takých, s ktorými sme si „sadli“ a viem, že chodia preto, lebo chcú. Inšpirujeme sa navzájom. Odmietol som ženy, ktoré prišli s tým, že ich frajer pustil trénovať s buzerantíkom, alebo mužov, ktorí cvičia len preto, že sa zaľúbia do trénera.
Aké je to pozerať na klientov, ktorí robia pokroky?
Je to najväčšie zadosťučinenie. Jeden klient so mnou cvičí štyri roky. Za ten čas schudol 50 kíl a chudne ďalej. Je to ítečkár, ktorý nenávidel posilňovňu. Zrazu sa mu podarilo nájsť zmysel života, má priateľku, založil si rodinu, idú sa brať. Úžasné!
Si teda tréner, ale v prvom rade si herec. Do povedomia si sa dostal po tom, čo ťa Jožko Bednárik objavil v muzikáli Klietka bláznov. Začali o tebe písať, ľudia ťa spoznávali. Boli časy, že ti z tej pozornosti trošku zašibalo?
V období, keď som bol v Let’s Dance, nakrúcal som seriály, zarábal som slušné peniaze, som trošku uletel, zmiatlo ma to. Uzemniť ma vedeli Jožko Bednárik i Emília Vášáryová. Práve ona je pre mňa vzorom, ako stále zostať pokorným človekom i profesionálom. Dá sa to. Aj mladým kolegom, ktorí si dvakrát zahrali v seriáli a myslia si, že sú lekvár, a ešte sú len hovná, hovorím, aby našli balans. Ich tie maniere raz prejdú tiež.
Keď s nimi komunikuješ, spomenieš si aj na seba v ich veku?
Myslím si, že mladým až na výnimky ubudla pokora a skromnosť. Neviem, či som bol až tak ďaleko ako oni. Tým, že majú pomerne veľa príležitostí uplatniť sa v dabingu, divadle i v seriáloch, dáva im to sebavedomie. Niekedy je ťažké ich usmerniť. Ja pomáham v našom divadle vyhľadávať mladé talenty. Niektorí prídu do GUnaGU, dostanú menšiu úlohu a pýtajú sa: Len toto? Kurnikšopa, keď budeš dobrý, dostaneš viac. Ja som na začiatku ku každému kamarátsky a veľmi slušný. Prvý i druhý raz. Ale keď nepochopia, som razantný. A keď ani to nepomôže, preobsadzujeme. Nikomu nechcem zle, len chcem hrať na javisku s dobrými ľuďmi. Výnimkou je Peťa Dubayová, ktorú si i pre toto veľmi vážim.
Teba museli rodičia občas doma „upratať“, keď ti stúpla sláva do hlavy?
Mama možno mala pokusy, ale priznám sa, že my dvaja máme taliansky vzťah. Ona je Češka, ja Maďar, takže temperament sa nedá schovať. Moja sestra Danielka je však vždy tu, keď ju potrebujem. Ona je anjel. Sme nielen súrodenci, ale aj kamaráti. Ona sa však zaujíma o všetkých doma, nielen o mňa. Som jej za to vďačný.
