Čím v ostatnom čase najviac žijete?
V poslednom čase, ale vlastne všeobecne najviac žijem rodinou. Máme nový prírastok, ktorý nedávno oslávil prvý rok, a tak som si zase raz uvedomila, ako všetko strašne rýchlo letí. Práve preto sa snažíme čo najviac času venovať deťom a aktivitám s nimi, kým sú ešte maličké, aby sme si to poriadne užili.
A v hereckej oblasti? Pracujete na niečom novom, o čom môžete povedať viac?
Mám za sebou veľmi vyťažené pracovné leto, natáčala som dva mesiace v Tunisku, a teda som strávila leto mimo domu. Samozrejme, boli so mnou aj deti, takže sme sa to s manželom snažili celé nejako vykryť, čo sa nám podarilo, a som za to veľmi vďačná. Následne som mala jeden deň na prebalenie a odvtedy natáčam celovečerný film v Prahe, na ktorý sa veľmi teším, a výsledok budete môcť vidieť budúci rok.
Seriál či film? Čo sa vám lepšie točí?
Podľa mňa najkreatívnejšia práca určite vzniká pri filme. Predsa len, na film je viac času, je to o dlhodobej príprave a tento pomalší spôsob práce, kde sa to celé postupne skladá, krok za krokom premýšľa, mi vyhovuje viac.
Za posledné obdobie si vás ľudia však azda najviac spájajú s filmom Jej telo. Zaujal vás scenár filmu, skutočný príbeh Andrey Absolonovej, takpovediac hneď na prvú?
Áno, v prvom rade ma zaujal námet filmu. Ja sama nielen ako herec, ale aj ako divák mám rada filmy inšpirované skutočnými udalosťami. Z môjho pohľadu to dodáva istú váhu okolnosti či téme.
Takže príbeh Andrey Absolonovej ma zaujal, bola som veľmi zvedavá, chcela som ho ďalej skúmať, keďže v niečom bol až takpovediac absurdný. Potom prišla časť ešte hlbšieho rozoberania jej príbehu a musím povedať, že bolo pre mňa fascinujúce, že to bol človek, ktorý sa nevzdal. Aj keď možno pre niektorých ľudí bizarným spôsobom vynikal v dvoch diametrálne iných oblastiach.
Prekvapila či možno zaskočila vás niečím táto ponuka?
Nie, neprekvapila. Ono to funguje jednoducho tak, že sa niečo napíše, oslovia sa herci a buď do toho chcú, alebo nechcú ísť. Vôbec som nad tým takto neuvažovala.
Máva Natalia Germani, ostrieľaná herečka, ešte strach či obavy?
Asi by som to úplne neklasifikovala ako strach či obavy. Ale mám určite veľký rešpekt pred každým jedným projektom, do ktorého vstúpim. Človek totiž nikdy nevie, čo a ako vypáli, ako to v konečnom výsledku bude vyzerať. Má proste nejaké predstavy, drží tomu palce a vstupuje do projektu s entuziazmom a pocitom, že spraví maximum, čo je v jeho silách.