Ataky nezmizli okamžite
Po takejto diagnostike veru nie je jednoduché vrátiť sa do bežného života. A pravdu povediac, je to takmer nemožné. Zuzana tvrdí, že začala na sebe odhodlane pracovať. Okamžite začala chodiť na terapie a neskôr aj brať lieky.
,,Ja som cítila, že som na tom tak zle, že som chodila na terapie veľmi často. Hovorila som o tom, čo sa mi deje a čo prežívam. Ale panické ataky nezmizli okamžite. Kým sa naozaj nedáš do úplného pokoja a nezačneš oddychovať cielene, všetko pokračuje ďalej. Fyzický príznak toho, že som v panike, neskončil,“ povedala ilustrátorka. Priznala aj to, že ako umelec si svoju prácu nosí neustále v hlave. Jednoducho nedokázala vypnúť a pracovala od rána až do noci. Nakoniec dospela do štádia, že nejedla, nemala na seba nijaký čas a hlava odmietala napríklad aj obyčajný spánok.
Premýšľala nad tým najhorším
Umelkyňa prechádzala z jedného ťažkého dňa do ešte ťažšieho. Vo svojich najtemnejších momentoch priznala, že dokonca uvažovala nad tým najhorším, nad samovraždou.
,,Ataky tak vyčerpajú nervovú sústavu, že človek nemá na nič chuť. Pomaly ti začnú umierať emócie, život pre mňa nemal zmysel. Napadlo mi, že mám chuť skončiť. To sú symptómy tej depresie, pretože ťa nebaví žiť. Tam na dne je človek sám, cíti tam až emočnú smrť. Práve keď nastanú tieto myšlienky, treba sa ozvať o pomoc. Ja som vtedy bola len ležiaca, nemala som energiu ani jesť,“ dodala speváčka.
Príde zlepšenie, ale pomaly
Po úmorných mesiacoch však postupne prišlo isté zlepšenie. Priznáva, že akýkoľvek posun k lepšiemu je však veľmi pomalý. V každom prípade treba byť trpezlivý a nechať svojej liečbe čas. Podľa jej slov treba tieto stavy len prekonať a neskôr rozhodne príde zlepšenie. Jej vraj pomáhala pevná vôľa a silná vizualizácia lepšej budúcnosti.
,,Ty sa budíš do dňa a hovoríš si, zasa musím bojovať. Nebaví ťa žiť, ale musíš si uvedomiť, že si chorá. Povedala som si, že ja pôjdem proti tomu! Nemala som energiu, ani trošku. Ale chcela som sa poskladať. Mala som veľký strach ísť na pódium. Ale práve tam som cítila, že zasa sa deje niečo, čo ma privádza k životu,“ povedala Zuzana s tým, že postupne sa jej takéto vyčerpávajúce obdobie našťastie podarilo prekonať.
Dnes sa cíti výrobne a verí, že nikdy sa do podobných problémov nedostane. Snaží sa dôverovať sebe a svojmu životu. Aktuálne žije tak, aby sa pomocou svojho vedomého konania, takýmto stavom vyhla. My jej prajeme veľa šťastia. Veríme, že takéto pocity už nikdy nezažije a bude si život užívať naozaj plnohodnotne!
