Rutina je, naopak, to, čo ju viac ubíja, ako stabilizuje. V každom kúte sveta, v ktorom žije, má však svoje „majáky“, ktoré vyhľadáva a tešia ju. A to v podobe preferovaných potravín, značiek a rôznych vecičiek. „Mám svoju obľúbenú šálku na kávu. Som rada, keď majú všetky veci doma svoje stabilné miesto, milujem zvyky a tradície. Ale nevedela by som chodiť roky na dovolenku na to isté miesto ani prežiť celý život v jednom dome či pracovať v tej istej firme. V mojom prípade platí, že stačí 20 percent stability a zvyšok môže byť pestrá zmena v čomkoľvek,“ pokračuje Slovenka, aktuálne žijúca vo Francúzsku. „Tu sa ukázalo, s akými predsudkami sa na Východoeurópanov díva Západ. Dlho trvalo, kým nás susedia prijali ako seberovných. Bez jazyka sa Francúzom nedostanete pod kožu,“ ozrejmuje.
Slováci veria iba rodine
Štyridsiatka je pre mnohých zlomová. Keď sa však niekto v tomto veku neodsťahoval na druhý koniec zemegule, nezačal podnikať alebo radikálne nezmenil svoj výzor, ešte to neznamená, že robí niečo zle.
Odborníci však vo všeobecnosti hovoria, že práve odžité štyri desaťročia podnecujú ľudí k bilancovaniu toho, čo sa im v živote podarilo, čo by ešte chceli stihnúť, a intenzívnejšie vnímajú pominuteľnosť. „Prehodnocujeme, či žijeme tak, ako by sme si priali. V tomto období má už väčšina z nás uspokojené svoje základné životné potreby, už vieme, na čo máme a na čo nie, rozumieme si lepšie ako v mladosti. Začíname túžiť po hodnotovo vyrovnanom živote a veľmi sa nám žiada robiť veci, ktoré nám dávajú zmysel. Nechceme už strácať čas. Toto uvedomenie so sebou prináša veľa cenných podnetov a štyridsiatnici začínajú meniť seba aj svoje životy,“ vysvetľuje profesionálka na takzvaný neurobehaviorálny modeling. Existuje tiež špecifická skupina extrovertov, ktorých zmena podnecuje k veľkej tvorivosti a vynaliezavosti. Je to ich životabudič. So zmenou narábajú obratne a pohotovo, vyhľadávajú ju. Ak sa ocitnú v prostredí, ktoré je príliš monotónne a čitateľné, neprospievajú. Nových možností sa tiež menej boja ukotvení ľudia.
Tí majú stále jasno v tom, na akých hodnotových základoch stoja, na čom im skutočne záleží a čomu veria. Zmeny ich nemajú šancu zneistiť. Ak o niečom pochybujú, určite nie o sebe. Väčšina populácie však zmenu znáša ťažko. Koučka priniesla na Slovensko i prieskum národných hodnôt. A tu je jeho krátky sumár: „Slováci veria iba rodine a blízkym, už menej štátu. Spoliehajú sa iba na seba. Majú strach zo zmien, lebo nemajú istotu, že štát ich podrží,“ uzatvára Andrea Vadkerti, ktorú aktuálna profesia nielen baví, ale aj napĺňa. Strieda verejné prednášky, workshopy i koučovanie zaujímavých ľudí. Dôležité tiež pre ňu je, že je paňou svojho času a reguluje si, koľko hodín z týždňa venuje práci, koľko výskumu, a popritom sa ešte aj vzdeláva. Navyše môže žiť kdekoľvek, kde je zastihnuteľná online. „Moje povolanie mi dalo slobodu a krídla.“