“Najvyššiu pozornosť by mali rodičia, lekári, učitelia - a vôbec, my všetci! - venovať vychovaniu zdravého dieťaťa. V ňom žijú všetky naše kolektívne nádeje, sny a naša múdrosť. Ono je našou budúcnosťou, a ak má ísť o budúcnosť bez škaredých otrasov a zbytočného utrpenia, ktoré až príliš často ničili našu minulosť, musí byť o dieťa postarané s láskou a rešpektom, ktorý si ako ľudská bytosť zaslúži,” píše psychiater Thomas R. Verny v závere svojej knihy Tajný život nenarodeného dieťaťa, ktorá sa v USA stala absolútnym bestsellerom ešte v 80. rokoch minulého storočia. Vtedy bolo síce výskumov menej, ale už vtedy existovali vedecké a medicínske fakty, ktoré jasne podporovali teórie, že deti si naozaj pamätajú. Pamätajú si dianie, ktoré sa odohralo skôr ako keď mali napríklad 3 roky. Pamätajú si ešte z bruška.
Z Bratislavy do Toronta
Professor Thomas R. Verny sa narodil v Bratislave, v dôsledku 2. svetovej vojny, v ktorej prišiel o značnú časť rodiny, sa presťahoval do Maďarska, neskôr do Viedne a odtiaľ do Toronta, kde žije dodnes. Má 88 rokov a je celosvetovo uznávaným psychológom, psychiatrom a odborníkom na prenatálnu psychológiu. K psychológii ako takej ho priviedli knihy Sigmunda Freuda, k prenatálnej psychológii ho priviedlo viacero zážitkov, ktoré si nevedel vysvetliť. Tak napríklad, keď istý dirigent odpovedal na otázku, že kde vznikol jeho vzťah k hudbe a on povedal, že to mal už pred narodením a pokračoval, že sú skladby, ktoré vie, ako budú pokračovať, a to bez toho, aby ich poznal alebo videl noty. No keď sa o tom rozprával s mamou, vyplynulo, že ona sama tieto skladby hrávala, kým ho mala v brušku a on si ich jednoducho pamätal.
Takýchto zážitkov je pomerne veľa a doktorovi Vernymu nedalo spávať, že ako je to možné, keď dovtedy všetci - aj odborníci - verili, že dieťa si začína pamätať až približne v 3. roku svojho života. Pustil sa teda do výskumov a zistil, že si pamätáme oveľa skôr a že toto všetko vplýva na naše dnešné či aj budúce zdravie. Preto je veľmi dôležité nielen to, ako sa k svojmu ešte nenarodenému dieťaťu správame, ale dokonca aj to, čo robíme predtým, ako ho vôbec počneme. Ako sa stravujeme, či fajčíme, pijeme alkohol. Ideálne je na rodičovstvo sa pripravovať s predstihom a na zdravý životný štýl staviť ešte predtým, ako sa začne plod v maternici vyvíjať.
Ako na svoje dieťa myslíte?
Ďalším dôležitým faktorom budúceho zdravia nášho dieťaťa je, ako na neho myslíme. Či je to dieťatko chcené, alebo nechcené, či sa mu už počas tehotenstva prihovárame a akými slovami. Podľa doktora
Vernyho je nesmierne dôležité, aby sme sa dieťatku prihovárali už v brušku slovami lásky a rešpektu, aby sme mu dávali najavo, že ho chceme, tešíme sa naň, túžime po ňom. Dôležité je ale najmä to, či to tak aj samy matky cítia. Ich reálne emócie a prežívanie totiž stimulujú organizmus k podpore tvorby rozličných hormónov, ktoré sa krvou dostávajú k samotnému dieťaťu, a tak bezprostredne ovplyvňujú jeho stav, vývoj a budúce zdravie. Doktor Verny dáva vo svojej knihe aj tento príklad: “U tehotnej ženy, ktorá náhle dostane strach, nariadi hypotalamus autonómnemu nervovému systému, aby zrýchlil srdcový tep, rozšíril zornice, vyvolal potenie rúk a zvýšenie krvného tlaku.
Súčasne je daný signál endokrinnému systému, aby zvýšil produkciu hormónov. Tieto látky sa potom uvoľnia do krvného riečiska ženy a zmenia jeho chemické zloženie, čo sa nakoniec prejaví aj na jej dieťati. Použil som tu ako príklad strach, no jednako rovnaký proces môže byť spustený i ktoroukoľvek inou emóciou, ktorá je intenzívna a trvalá. Tá dokáže premeniť normálny biologický rytmus nenarodeného dieťaťa.”
Ako príklady uvádza v knihe množstvo výskumov robených na matkách, ktoré boli tehotné počas vojny a prežívali neustály existencionálny stres si strach o muža na fronte, matkách, ktoré počas tehotenstva či krátko po pôrode stratili partnera, a teda otca svojich detí, kde sa napríklad našla priama súvislosť medzi dieťaťom a jeho budúcimi psychickými problémami.
Nič nie je ideálne, nezúfajte
Doktor Thomas R. Verny neustále upozorňuje na to, že by se mali na svoje dieťa myslieť a starať sa oň ešte v čase, kedy je v maternici. Nie každá matka má ale ideálne podmienky, niektorá má vzťahové problémy, iná finančné. Psychiater a psychológ upozorňuje, že aj po pôrode sa dajú veci riešiť a naprávať. Napríklad tým, že dieťaťu budeme neustále prejavovať lásku a pozornosť, vďaka ktorým môžeme vyvážiť aj prípadné chyby, ktoré sme možno počas tehotenstva či útleho veku urobili.