Kedy to skončilo?
„Ani neviem, kedy to skončilo, ale viem že žiadny zázračný elixír to nebol. Ako dieťa som chodila k logopédovi, psychológovi, na rôzne terapie. Nechcem to v žiadnom prípade znevažovať, ale nepomohlo mi to. Akosi podvedome som sa naučila coping techniky, ako sa vyhýbať ťažkým spoluhláskam, naučila som sa synonymá k slovám, ktoré som nevedela vysloviť…Niekde medzi strednou a vysokou - v čase dospievania sa to zlepšilo. Začala som pracovať na sebe, odišla som z domu, študovala chvíľu v zahraničí, bola som možno viac ticho. Odišlo to postupne.“ Aj dnes však musí Miška občas bojovať sama so sebou a počas náročnejších období badá, že má s rečou opäť problém: „Dodnes, keď mám náročné obdobie, málo spánku, veľa stresu, vidím na sebe, že sa mi to prejaví aj na reči. Niekedy, keď chcem niečo rýchlo povedať zaseknem sa, alebo hľadám alternatívne slovo, ktoré sa mi ľahšie povie. O tomto ale nikto z okolia netuší. Stalo sa to akousi mojou vnútorným mechanizmom…“
