Pred rokmi ste hrali vyšetrovateľku v Kriminálke Staré mesto, pred dvomi sme vás sledovali v komediálne ladenom Delukse. Dali ste si seriálovú pauzu?
V mojom živote sú bloky, keď sa venujem divadlu, filmu, potom televíznej tvorbe, šoubiznisu… Mám rada pestrosť, teší ma, keď je môj pracovný svet dynamický, interpretačne aj autorsky. V súkromnom živote nechcem mať veľkú dynamiku, ale keďže ju k životu potrebujem, vynahrádzam si to práci.
Spomenuli ste vlastné autorské projekty, čo všetko do tohto pojmu zahŕňate?
Bavím sa ako keby všetkými možnými spôsobmi. Po prvý raz som robila divadelnú réžiu autorského predstavenia Krása nevídaná. Pre mňa veľký projekt, veľká téma o tom, prečo sú mladé dievčatá na Slovensku nešťastné. Krása nevídaná získala všetky divadelné ceny, na prvotinu strop všetkých možných satisfakcií. Čo ešte stále nie je také podstatné ako to, že hra má veľký divácky úspech.
Nie je to okrem satisfakcie zároveň motivácia, povzbudenie, skúsiť niečo ďalšie, pokračovať v tomto smere?
Je to tak, dostala som ďalšiu ponuku, ktorú zvažujem, pretože pre mňa nie je len dôležité zobrať nejaký text a preniesť ho na divadelné dosky, ale skôr do hĺbky spracovať nejakú tému. Pred inscenáciou Krása nevídaná sme robili výskum so psychológmi, terapeutmi, štatistický prieskum… Všetko, čo som sa dozvedela, som najskôr spracovala do nejakého informačnému bloku a až potom prišlo k samotnej tvorbe. Všetko, o čom hra pojednáva, som chcela mať faktograficky potvrdené.
Čiže, keby ste išli do niečoho ďalšieho projektu, bude to rovnaké.
… tak to opäť bude dlho trvať (Smiech). Ale mám sa čím baviť. Lebo aj tá druhá téma, ktorú mi ponúkli, je veľmi zaujímavá.
Opäť spoločensky a žensky dôležitá?
Táto mužsky.
Žiada sa vám zachovať rovnováhu?
Neviem, ale myslím si, že aj chlapci to majú ťažké
Znie to ako fráza, ale v tejto dobe to nemá nikto ľahké, muži, ženy, deti.
Áno, napríklad ma veľmi baví aj téma starých žien. Na dovolenke som stretla odborníčku, ktorá sa venuje výskumu epidémie duševných porúch. Pri pohľade na Indický oceán sme rozoberali veľmi zaujímavú tému: ako veľa starých žien u nás spácha samovraždu a nie je to zavedené do štatistík. Lebo pokiaľ nie je svedok, list, je to vedené ako náhodné úmrtie či nevysvetliteľná príčina. V skutočnosti je to však oveľa horšie, ako si myslíme. Pandémia osamelosti starších žien.Táto téma ma tak zarazila, že opäť vo mne začína rásť ako podnet pre autorské predstavenie.