V podstate platilo, že účes musí byť takpovediac bohatý, a ako to dámy v spolupráci s kaderníčkami dosiahli, bolo jedno. Niektoré ženy si obľúbili objemné vlny, ktoré sa začali objavovať už v priebehu sedemdesiatych rokov. Vlasy sa prestrihali do viacerých dĺžok, aby sa rôzne dlhé pramene mohli vytáčať do rôznych strán a vytvorili tak vytúžený objem. Výhodu mala tá žena či dievča, ktorým sa vlasy vlnili samé, od prírody. Tie ostatné trávili dlhé hodiny fúkaním cez kefu, spali v nepohodlných natáčkach, tupírovali, lakovali a skúšali všetky možné aj nemožné možnosti, ako docieliť vysnívaných vĺn.
Hitom bola trvalá
Jednou z možností pre ženy s prirodzene rovnými vlasmi, ktoré túžili po módnom „vlnobití“, bola trvalá. V 80. rokoch bolo len málo žien, ktoré ju nevyskúšali, a treba podotknúť, že mnohým z nich tento chemický zásah vlasy veľmi zničil. Ruka v ruke s agresívnou trvalou si ženy často vlasy nechávali zosvetľovať či farbiť, a tak kvalita ich kaderí bola veľmi žalostná. Predstava o tom, že chcela žena vyzerať ako niektorá z vtedajších hereckých či speváckych hviezd vzala za svoje, keď sa dámy zverili kaderníčkam, ktoré nemali k dispozícii kvalitné výrobky. Často mali len minimálne skúsenosti a žiadnu možnosť inšpirovať sa zahraničnými trendmi. Ba čo viac, trvalú si dámy často aplikovali aj samé doma.
Mnohým z nás určite ešte tkvie v pamäti, ako sa natáčky na trvalú namáčali v silno zapách. júcom chemickom roztoku, ktorý na hlave príšerne štípal. Po dvoch a viacerých hodinách zásahu, ktorý zahŕňal aj nekonečné sedenie pod fúkacou helmou, odchádzali dámy s neforemným karfiolom na hlave. A beda, keď sa niektorá rozhodla starostlivo si ho učesať – výsledkom potom bolo skutočné afro Mladé dievčatá si pomocou štipcov, gumičiek či sponiek vytvárali najrôznejšie vlasové kreácie. Módne boli asymetrické účesy, kedy sa vlasy prehodili na jednu stranu, často doplnené čelenkou, a vôbec nevadilo, že dámy práve nešli na aerobik. S obľubou sa robili copy.
Výnimky
Behom pár minút mali dievčatá pocit, že sú svojim účesom zase o niečo bližšie k hviezdnemu popovému nebu. Existovala však aj skupina dievčat a žien, ktoré nedali dopustiť na prirodzenú krásu svojich rovných vlasov a nosili ich napríklad ostrihané na mikádo ako nebohá herečka Libuša Šafránková alebo s ofinou podľa herečky Dagmar Patrasovej. Stačil len jeden, buď na vrchole hlavy ako palmička, alebo opäť asymetrický do jednej strany. Módnymi ikonami boli vtedy popové hviezdy Iveta Bartošová, Marika Gombitová či Helena Vondráčková. Stačila ich fotka či plagát, tuba laku a tupírovací hrebienok a za chvíľu ste boli ako oni.
Krepovacia žehlička
Určité krátkodobé riešenie poskytoval aj vynález zvaný krepovacia žehlička, ktorú využívala aj speváčka Marika Gombitová. Vlasy takto zvlnené, ktoré skôr vyzerali ako polámané, nadobudli objem a dali sa potom rôzne upravovať do copov či ďalej tupírovať do poriadnej hrivy. Krepovacia žehlička sa väčšinou bežne kúpiť nedala. Tej žene, ktorá ju zohnala na západe či v Tuzexe, mohli tie ostatné doslova odtrhnúť roky od závisti
