Sophia Loren (20.9.1934, Rím, Taliansko)
V roku 1999 Sophiu Loren dokonca magazín People označil za jednu z najočarujúcejších a nestarnúcich žien sveta. Okrem obdivu, úspechu, uznania a luxusu však okúsila aj poriadne trpkú príchuť života. Sophiin štart do života nebol práve ružový. Spolu s mladšou sestrou Máriou žili v chudobných pomeroch, v rybárskej dedine pri Neapole. Po vojne sa Sophia učila hrať na klavíri, zatiaľ čo jej sestra spievala a stará mama sa starala o chod rodinnej kaviarne. Kvôli svojmu nemanželskému pôvodu a chudej postave bola malá Sophia terčom hrubého výsmechu a verejného pohŕdania. Milovala však kino, ktoré jej poskytovalo únik z reality. Prirodzene, od útleho detstva teda túžila stať sa herečkou. Prejavovať verejne emócie, tvoriť a realizovať sa bolo jej snom. Tvrdo na sebe pracovala, robila štatistku vo filmových ateliéroch a zarábala si aj ako modelka.
Láska nakopla kariéru
V roku 1950 debutovala vo filme a darilo sa jej aj v oblasti fotomodelingu pre rôzne časopisy. Pozornosť si vyslúžila ako sedemnásťročná v úlohe otrokyne v historickej dráme Quo Vadis. Zúčastnila sa aj na súťaži Miss Rím, kde skončila druhá. Nuž a práve tu si ju všimol o 20 rokov starší producent Carlo Ponti, ktorý sa od toho momentu stal jej partnerom. Pracovným, aj tým v súkromí. Carlo bol Sophiou natoľko očarený, že jej zaplatil herecké kurzy, vymyslel pseudonym Loren, no a celé roky jej pomáhal aj s výberom úloh. Sophia mala celkom jasno v tom, čo chce, či skôr nechce. Odmietala hrať podradné úlohy. Aj preto si zbalila kufre a opustila USA. Z tohto obdobia po nej zostalo pár filmov po boku osobností ako Cary Grant či Frank Sinatra.
Keď stúpa hviezda
Rozhodnutie opustiť Ameriku sa ukázalo ako výborné. Filmy, ktoré Sophia natočila nasledujúce roky, ju totiž preslávili na celom svete. V 60. rokoch 20. storočia sa stala hviezdou nielen talianskej, ale celosvetovej kinematografie. Z mimoriadne bohatej filmografie sú známe filmy ako Pýcha a vášeň, Manželstvo po taliansky, Zvláštny deň či Pret-a-Porter. Vďaka filmu Neapolské zlato ju verejnosť začala považovať za vážnu konkurentku populárnej herečky Giny Lollobrigidy. V roku 1962 získala herečka svojho prvého Oscara za úlohu Cesiry vo filme Vrchárka, natočeného podľa románu Alberta Moraviu. Bonusom bolo, že išlo vôbec o prvé ocenenie pre herečku v neanglicky hovorenom filme. Zlatá soška, ako aj šaty, ktoré mala v ten večer oblečené, sú vystavené v Mexiko City. V roku 1991 dostala umelkyňa Čestného Oscara za Celoživotný prínos k svetovej kinematografii. O tri roky neskôr ju na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne odmenili Zlatým medveďom za celoživotné dielo, no je aj držiteľkou ďalších významných ocenení.
Príbeh jej života
Svetové plátna nedobyla iba svojou krásou a temperamentom, uznanie si vyslúžila predovšetkým skutočným herectvom starej školy. Skvelú dvojicu Sophia tvorila s obľúbeným talianskym hercom Marcellom Mastroiannim, s ktorým si zahrala vo viacerých filmoch. Objavila sa tiež v poslednom filme Charlieho Chaplina Grófka z Hongkongu, počas ktorého sa spriatelili. V roku 1980 si zahrala aj samu seba i svoju matku vo svojom životopisnom filme Príbeh jej života.
Jeden muž, dva sobáše
V čase, keď sa Carlo Ponti zoznámil s pôvabnou Sophiou, bol ženatý, čo vzhľadom na to, že v Taliansku bol až do začiatku sedemdesiatych rokov rozvod zakázaný, nebolo práve ideálne. Prvý sobáš zaľúbeného páru zo septembra 1957 v Mexiku bol teda v roku 1962 anulovaný. Situáciu napokon trojica vyriešila šalamúnsky. Ponti s manželkou prijali francúzske občianstvo, vo Francúzsku sa rozviedli, občianstvo v rovnakej krajine prijala aj Sophia, a tak hrdličkám 9. apríla 1966 už nič nebránilo uzavrieť manželstvo v Paríži druhýkrát.
Deti boli vytúžené
Rodinne založená Sofia túžila po deťoch a dva potraty niesla veľmi ťažko. Napokon preležala celé tehotenstvá v posteli, len aby sa konečne dočkala vytúžených detí – Carla a Edoarda. Manželkou mladšieho syna Edoarda je americká herečka Sasha Alexander, ktorú poznáme predovšetkým zo seriálu NCIS – Námorná vyšetrovacia služba. Málokto tiež vie, že Sophia je tetou talianskej političky Alessandry Mussolini. Sophiina sestra Mária si totiž za muža vzala Romana Mussoliniho, syna diktátora Benita Mussoliniho.
Romániky, škandály, väzenie aj charita
Sophia Loren je hviezda prvej triedy so všetkým, čo k tomu patrí. Pozornosť svetových médií a záujem o jej súkromie je, pravdaže, toho súčasťou. Často sa písalo o tom, že herečka svojou krásou, charizmou a vyžarovaním očarila mnohých hereckých kolegov. Najväčšiu pozornosť na seba strhol asi Peter Sellers, s ktorým pracovala na filme Milionárka, a ktorý sa do nej údajne bezhlavo zamiloval. Povráva sa dokonca, že úlohu vo filme pôvodne nechcel, no kvôli Sophiinej blízkosti ju napokon prijal. Do zoznamu milencov vraj možno pripísať aj ďalších hercov. Medzi inými aj Caryho Granta či Marcella Mastroianniho. Akékoľvek zvesti o tom, že Sophia a Carlo prechádzajú krízou, však vždy verejne dementovali. Chýry sa šíria aj o tom, že herečka je veľmi chamtivá, lakomá a necháva si platiť aj za účasť na charitatívnych podujatiach. Začiatkom osemdesiatych rokov si dokonca posedela 30 dní vo väzení za daňové úniky.
Olivový olej a špagety
V roku 2014 vydala o sebe knihu a ešte aj dnes si príležitostne zahrá v televízii či vo filme. V roku 2009 zažiarila v muzikáli Nine a rok nato v televíznom filme Môj dom je plný zrkadiel. Po smrti manžela v roku 2007 žije striedavo vo Švajčiarsku a v Kalifornii. Svoju popularitu využíva aj na dobrú vec. Od roku 1992 pôsobí vo funkcii zvláštnej veľvyslankyne Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov, no a krásna je vraj vďaka olivovému oleju a špagetám. Striktne popiera akékoľvek estetické zákroky a operácie.
