Herectvo mal v krvi. Jeho strýko, Jozef Kroner, jeden z najvýznamnejších slovenských hercov, sa stal ikonickou postavou slovenského divadelného, ale aj filmového umenia a už po niekoľkých rolách bolo jasné, že našliapnuté na to, aby sa stal ikonou, má aj jeho synovec Ján. Ten si fanúšikov získal po tom, ako stvárnil desiatky postáv či už na filmovom plátne alebo divadelných doskách. Vedel zahrať zlé, negatívne postavy, ale aj dobrákov, ktorí si okamžite získali srdcia divákov.
V roku 2010 získal sošku OTO v kategórii najobľúbenejší herec. „Sľubujem, že nespyšniem z tejto ceny, lebo na Slovensku je veľa dobrých hercov a nie každý dostal šancu byť na televíznej obrazovke,“ prihovoril sa vtedy publiku počas toho, ako si preberal cenný kov. Podobne ako jeho strýko, ani on si nezakladal na sláve, práve naopak. Snažil sa robiť to, čo ho milovalo - a žiť najmä tak, aby bol spokojný.
Janko Kroner sa o svoje súkromie s novinármi nikdy nedelil. Všetko, čo sa dialo za múrmi dverí ostávalo v rodine a slávny herec nemal potrebu rozoberať to, čo ho trápi. Správa, že si potrebuje na istý čas oddýchnuť a stiahnuť sa z verejnosti tak viacerých prekvapila. Mnohí lamentovali, čo je za tým - či fakt, že ako principál v divadle Malá scéna STU nedokázal udržať chod inšitutúcie a odstúpil alebo ho jednoducho zmohla sláva. Koncom roka sa však potvrdila aj jeho rodinou správa, ktorá odhalila mnohé - a to, že Janko trpí depresiou a jednoducho si potrebuje od uponáhľaného sveta oddýchnuť.
Článok pokračuje na ďalšej strane