Mohutný herec Vladislav Müller († 60) patril k popredným postavám slovenského herectva. Poznáme ho vďaka desiatkam hereckých postáv, a to napríklad z filmu Popolvár najväčší na svete, Orlie pierko, Medená veža, Majster kat a mnohé iné. Bol to umelec do špiku kosti a nadanie po ňom v istom zmysle zdedil aj syn Richard (59). Ten si síce vybral dráhu muzikanta, no s pribúdajúcim vekom čoraz väčšmi výzorom pripomína práve slávneho otca. Najnovšie dokonca sám Richard priznal, že otcovi doposiaľ neprejavil úctu tým najočakávanejším spôsobom, čo ho zrejme v istom zmysle aj mrzí.
Koniec sa blížil závratne rýchlo
Herecký velikán Müller tento svet opustil 20. júna v roku 1996. Bolo to len tri mesiace po oslave jubilejnej šesťdesiatky a krátko po tom, ako mu lekári diagnostikovali rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu. To, že sa s ním niečo deje, vraj cítil dlhodobo, no svoje problémy či prípadné bolesti Vlado neprejavoval pred okolím. Chcel dožiť šťastne a pokojne, čo sa mu vlastne aj podarilo. V marci mal narodeniny, v apríli ho operovali a v júni zomrel. Posledné tri dni pri jeho smrteľnej nemocničnej posteli sedela druhá manželka Beatrix, ktorá cítila, že koniec sa blíži. Bola mu oporou. No kto pri umelcovi pri poslednej ceste chýbal, bol jediný syn Richard, ktorý s otcom nepestoval dobré vzťahy a neobmäkčila ich ani choroba.
Vzťahy neurovnala ani choroba
Možno by sa to s odstupom času dalo vyhodnotiť tak, že obaja boli natoľko silné osobnosti, že si jednoducho nevedeli nájsť k sebe cestu. Pre Riša bola oporou iba mama Eliška. Z otca mal pocit, že ho nepočúva, nechápe. Za najvýraznejšie spoločné stretnutie vníma až to, ktoré sa odohralo pár mesiacov pred otcovým skonom. Bolo to v nemocnici, keď už Vlado vedel, že zomiera. Zrazu bol iný. Syna Riša so záujmom počúval, no zrejme bolo na zblíženie neskoro. Keď totiž z tohto sveta odišiel a zo známeho speváka sa stala polosirota, otcovi radšej žiadnu pieseň nevenoval. A to je u umelcov skôr výnimočné, pretože práve zlomové okamihy zo súkromného života bývajú najväčšou inšpiráciou pri tvorbe piesní.
Možno dlh napraví a možno ani nie
V súčasnosti, dvadsaťšesť rokov po smrti otca Richard otvorene priznáva, že mu stále čosi dlží. „Je to neuveriteľné, ale jediná osoba, ktorej som sa v textoch nikdy nedotkol, bol môj otec. To pociťujem ako dlh voči nemu, voči svojim poslucháčom aj voči sebe,“ prezradil Müller v rozhovore pre denník Sme. Aj keď v minulosti sa pokúšal vytvoriť text venovaný otcovi, bol skôr plný zla a negatívnych emócií, ktoré by podľa jeho vlastných slov nevyzneli úctivo. Pieseň preto radšej nikdy nenaspieval, no zdá sa, že aj keď si je dlhu voči otcovi plne vedomý, do jeho nápravy sa nehrnie. „Nerozmýšľam nad tým. Buď to príde, alebo to nepríde. V tomto období nevidím dôvod, prečo by som sa tomu mal venovať,“ dodal v rozhovore Richard, ktorý pritom napísal alebo naspieval piesne o mnohých svojich blízkych.
