Soni, spomínaš si vôbec na svoje modelingové začiatky? Aké boli?
Samozrejme :). Ak by som ich mala opísať iba jedným slovom, použila by som „nečakané.“ Predstavte si dievča z malého mesta, skôr introverta ako extroverta, viac v knihách ako vonku. Nepovažovala som sa za výrazne peknú, vlastne som nad tým ani veľmi nerozmýšľala. V určitom období, okolo 12 roku môjho života, však začalo za mnou chodiť čoraz viac ľudí s tým, že by som mala skúsiť modeling. Keď sa to stalo prvýkrát, pomyslela som si, že sa dotyčný asi pomýlil. Potom sa to však začalo nápadne opakovať. Modelingová skautka v škole, ďalší skaut v nákupnom centre, staršia kamarátka- modelka, ktorú som náhodou po rokoch stretla atď. Prichádzalo to z každej strany. Mala som 13 rokov keď som sa dostala do Česko- Slovenského národného finále Elite Model Look. Tá súťaž bola vtedy považovaná za veľkú prestíž a tak som si povedala, že na tom- na mne asi niečo bude. :)
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ty nie si však úplne typickou modelkou, ktorá len predvádza šaty, ak sa nemýlim, navštevuješ mnoho zaujímavých destinácií. Čo je to za odvetvie modelingu? Vedela by si ho nám opísať? Ako si sa k nemu vlastne dostala?
Predovšetkým nie som typická modelka svojimi mierami. Ja som v detstve veľmi rýchlo vyrástla, tým pádom som bola chvíľku taká „samá ruka, samá noha.“ V období keď ma začali objavovať pre modeling som mala už svoju terajšiu výšku. Keďže môj otec je veľmi vysoký, bol tam predpoklad, že aj ja budem ešte rásť. Aj to bol dôvod prečo o mňa vtedy agentúry prejavovali taký veľký záujem. Bola som veľmi štíhla a vyzeralo to, že budem aj veľmi vysoká. Ja som však, ako na potvoru, v 13-stich rokoch prestala rásť. Navyše som začala priberať. Nie nejako výrazne, len som sa jednoducho menila v ženu. To sa však modelingovým agentúram nepáčilo a nútili ma chudnúť. Lebo na Slovensku prežíva ešte stále utkvelá predstava, že modelkou môže byť len veľmi vysoké a veľmi štíhle dievča. Ja som sa na začiatku naozaj snažila, nechcela som sa len tak vzdať. Zaradila som tréningy 2-krát denne (jeden pred školou, druhý večer) a znížila príjem jedla na úplné minimum. Aj som schudla. Samozrejme. Hrdá som sa šla ukázať do agentúry, kde však len sucho skonštatovali : „OK a nešlo by to ešte viac??“ Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Aby ste pochopili, mala som 14 rokov, vstávala o 5 ráno len preto, aby som si stihla ráno zabehať, miesto sladkostí jedla len jablká a vážila som menej ako 50 kíl. A im bolo stále málo! Tak som si povedala „A dosť. Predsa sa kvôli Vám nezničím!“ Chvalabohu za tú moju tvrdohlavosť, ktorá ma sprevádza od detstva. Po tejto skúsenosti som na modeling značne zanevrela. Občas som síce mala nejaké fotenie, alebo reklamu, nebolo to však nič výnimočné. Bola som už na vysokej škole keď ma na sociálnej sieti objavila jedna nemecká agentúra. Napísali mi, či nemám záujem o spoluprácu, vraj sa im veľmi páčim a ja som odpísala, že nie, lebo nechcem už chudnúť. Opýtali sa na moje miery, ja som pravdivo odpísala, a čakala som, že tým to končí. Na moje počudovanie však prišla odpoveď : „A kde je problém?“ A tak som začala cestovať. A pracovať.
Je veľká škoda, že na Slovensku si väčšina agentúr stále myslí, že modeling existuje len v Miláne, Londýne, New Yorku a Paríži. A že modelka musí mať 178 cm a 40 kíl. Pravda je, že modeling existuje takmer všade na svete. Veď každá krajina má odevné firmy, tvorí videoklipy, reklamy.. A potrebuje modelky. A každá krajina má iný ideál krásy. Možno z Vás nebude druhá Gisele Bundchen, ani nebudete kráčať po tých najslávnejších prehliadkových mólach, ak ste však dostatočne zaujímavá a tvárna môžete precestovať značný kus sveta a spraviť slušnú kariéru.
Tvoja otázka však pravdepodobne smerovala k lifestyle modelingu. Dostala som sa k nemu skrz klasický modeling. Je to forma modelingu kde sa propaguje buď nejaký hotel, servis alebo zážitok. Od modelky sa vyžaduje určitý herecký talent a hlavne schopnosť pôsobiť prirodzene. Je to typ komerčnej práce, kedy klient od modelky nechce umelé pózy, ale naopak prirodzené vystupovanie. Výsledná práca má totiž prilákať nových zákazníkov. Má v ľuďoch vzbudiť pocit, že aj oni chcú presne takto popíjať Margaritu pri hotelovom bazéne alebo prijímať masáž vo wellness centre. Je to môj obľúbený druh práce, aj keď v skutočnosti nie je až taký ľahký ako vyzerá. Videla som však vďaka nemu naozaj pekné miesta. Lifestyle kampane som točila napríklad v USA, v Mexiku, ale aj Egypte alebo Turecku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Bola si aj v krajinách, ktoré niektorí označujú za rizikové, možno nie veľmi priateľské.. vedela by si nám opísať pár zážitkov z nich? Aké to bolo?
Niektorí ľudia o mne hovoria, že mám vyoperovaný strach. Ja si to nemyslím. Len sa snažím nemať zbytočné predsudky. Moje agentúry to vedia a tak ma často ponúknu na prácu, ktorú väčšina modeliek kategoricky odmieta. Bola som tak napríklad v Kuvajte, Katare alebo Iraku. A úprimne, mám len tie najlepšie spomienky. Tak napríklad Irak. Letela som tam na 4 dni natočiť dva videoklipy pre lokálne hudobné hviezdy. Kontroly na letisku boli brutálne. Takú bezpečnostnú previerku naozaj človek bežne nezažíva. Všetci však boli nesmierne milí, ústretoví, každý krok mi vysvetlili a 5 krát sa zaň vopred ospravedlnili. Boli oveľa milší a usmiatejší ako akýkoľvek pracovníci letísk v Európe alebo USA. Na samotnom natáčaní bolo o mňa postarané ako o princeznú. Vážili si, že som sa nebála prísť do ich krajiny a tak mi stále nosili nejaké občerstvenie, pýtali sa či niečo nepotrebujem a či je všetko v poriadku. Bývala som v krásnom dome a tým, že ma neustále strážili ako oko v hlave, som sa cítila bezpečnejšie ako kdekoľvek inde. Jednoducho, netreba sa zbytočne všetkého neznámeho báť. Často, keď prekonáme svoj strach a predsudky odmenou bývajú nevšedné a nezabudnuteľné zážitky. Samozrejme, sedliacky rozum je nevyhnutnosť, nikoho nenahováram aby sa strmhlav pustil všade a do všetkého. :) Ja však svojim agentúram verím a keď mám zabezpečené pracovné podmienky a bezpečie, nevidím dôvod sedieť doma na zadku.
Vieš ako si ťa ja pamätám? Asi pred troma rokmi som zaregistrovala, že si učila detičky niekde v Ázii. Čo to bolo?
To bolo jedno z najkrajších období v mojom živote. Vieš, modeling je skvelá práca, ale občas vie byť veľmi povrchný. A človek z neho potrebuje pauzu. Aby mu nepreplo. A tak sa stávalo, že som napríklad polroka vkuse makala v Mexiku a potom som si zbalila ruksak a šla na mesiac do Kostarickej džungle. Alebo navštíviť HIV pozitívne deti v Kambodži. Potrebovala som to na môj vnútorný balans. Aby som nezabudla, že svet nie sú len nablýskané párty a high couture šaty. Hoci, podľa mňa je takýto výlet mimo svoju realitu prospešný pre každého. Málokedy si totiž uvedomujeme v akom blahobyte vlastne žijeme.
Projekt, ktorý spomínaš bol v Thajsku. Spolu so skupinkou dobrovoľníkov z celého sveta sme miestne deti učili angličtinu. Asi 120 kilometrov od Bangkoku, mimo civilizácie, uprostred divočiny. Celé to obdobie sa mi zlieva do jednej krásnej spomienky. Bolo to ako žiť v nádhernej bublinke, kde sú všetci len dobrí a láskaví a neexistuje žiadne zlo alebo závisť. Boli sme fantastická partia dobrovoľníkov- ono, keď je niekto ochotný zadarmo ísť učiť mimo civilizáciu malé deti, je pravdepodobné, že má srdce na správnom mieste a nebude debil. J Pani, ktorá to tam má celé na starosti, je jedna z najmilších osôb, aké som kedy spoznala. Má asi 50 rokov, energie na rozdávanie a naozaj jej záleží na vzdelaní detí. Boli na nás v podstate odkázané, pretože miestni učitelia anglicky nevedia a oni sa teda nemajú odkiaľ učiť. Angličtina je však pre nich akoby vstupenkou do lepšieho sveta, k lepším ponukám a príležitostiam.
Ako to celé fungovalo? Ráno nás nasadili na korbu miestnych malých nákladných áut (zážitok sám o sebe) a rozviezli do škôl po okolí. Predstavte si školu uprostred džungle, kde každú chvíľu preruší vyučovanie škrekot opíc alebo papagájov. Deti sú neuveriteľne milé a úctivé. Učiteľ je pre nich prirodzená autorita, vážia si ho a rešpektujú. Obedujú spoločne vonku a pred jedlom sa všetky spolu pomodlia. O jedlo sa úplne automaticky delia s túlavými zvieratkami, ktoré tam zablúdia. Po obede si samé umyjú riad a upracú, následne si umyjú zuby. Funguje to proste úplne inak ako u nás. Keď tak nad tým spätne rozmýšľam, neviem či tie deti nenaučili viac mňa ako ja ich.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Väčšina ľudí má modelky v akejsi škatuľke – hlúpučké dievčatá, ktoré nič iné nevedia, nemajú akýsi všeobecný prehľad a ich povolaním je byť len peknými. Čo ty na to? Ako je to s tebou? Vyvráť tento mýtus!
Takto. Základný problém je, že väčšina ľudí považuje za modelky dievčatá, ktoré vlastne s modelingom nemajú nič spoločné. Teraz sa naozaj nechcem nikoho dotknúť, ako som spomínala vyššie, odmalička som vďačná, že nie som zaťažená predsudkami, ale modelky naozaj nie sú dievčatá, ktoré vidíte často u nás v bulvári, v Smotánke, na instagrame alebo nebodaj v Playboyi J Modelky sú dievčatá, ktoré dostali do vienka určitý fyzický predpoklad (rovnako ako iní ľudia napríklad talent alebo rôzne nadanie) a rozhodli sa ho využiť. Modelky sú dievčatá, ktoré mnohokrát od veľmi mladého veku cestujú samé po svete, rozprávajú plynule minimálne jedným svetovým jazykom a najmä pracujú s ľuďmi z celého sveta, ktorí majú často úplne inú mentalitu. Ako by mohli byť hlúpe? Naopak, často sú dievčatá vďaka skúsenostiam z modelingu samostatnejšie a zodpovednejšie ako väčšina ich rovesníkov. Je na každom dievčati ako využije túto príležitosť. Poznám veľa dievčat, ktoré popri modelingu vyštudovali vo svete prestížne univerzity a neskôr sa uchytili v úplne inom obore. O tých však bulvár až tak nepíše. J Možno je to pre niektorých ľudí ľahšie rozmýšľať v štýle „keď už je pekná, tak je aspoň blbá“ je to však len dlho zaužívaný predsudok.
Čo nejaká baba potrebuje, aby v tomto odbore prerazila? Ako sa môže vypracovať na takú pozíciu ako ty?
A vieš, že už ani neviem? Svet sa neustále mení a modeling tiež. Čo platilo kedysi, neplatí dnes. Asi najväčším game-changerom je, samozrejme, Instagram. A vôbec si nie som istá, či v pozítivnom zmysle. Skôr naopak. Každopádne z môjho uhla pohľadu, ak dievča nepochádza zrovna z bohatej alebo celebritnej rodiny (trend posledných rokov) je to určite charizma. Lebo keď Vám príde na kasting 200 dievčat a všetky sú pekné, zaváži práve to niečo osobitné, špecifické, čo Vás robí nezabudnuteľnou a odlišuje tak od ostatných dievčat. Nuž a potom chuť pracovať. V posledných rokoch pracujem aj ako bookerka a hľadám nové modelky. Často bývam šokovaná, že dievčatá očakávajú, že dostanú všetko na zlatom podnose. Možno to tak nevyzerá, ale modeling je veľmi tvrdý oriešok. 20- hodinové nakrúcania a fotenia nie sú vôbec raritou. Kým sa dievča vypracuje, obvykle to nejaký čas trvá a na začiatku sú zárobky veľmi malé ak vôbec nejaké. Plus si treba uvedomiť, že ste väčšinu času mimo domova, v cudzom prostredí. Nevydrží to každá.
Asi taká klasická otázka na záver - aké sú tvoje plány do budúcna? Respektíve, ako modelka, ktorá veľa cestovala, funguješ teraz, cez pandémiu?
Ja som sa už pred pandémiou začala venovať bookingu modeliek. Spolupracujem s niekoľkými agentúrami a modelkami po celom svete. Baví ma to, teším sa keď môžem dievčatám dopriať peknú prácu alebo cestovateľské zážitky. S príchodom pandémie však utrpel aj svet modelingu. V marci som na pár mesiacov prišla o obe svoje zamestnania- zrazu som nestála pred kamerou a teda ani pomyselne za ňou. Bol to celkom šok. S mojou najlepšou kamarátkou jogínkou Vandou Gallo sme taktiež plánovali organizovať jógové retreaty v Ázii. Vanda je výnimočný človek, jogínka telom aj dušou, ja mám zase veľa nacestované a baví ma organizovať veci. Chceli sme spojiť príjemné s užitočným a ponúknuť ľuďom jedinečné zájazdy na krásne miesta našej planéty. Aj tento náš plán však dostal s príchodom Covidu na frak. V podstate sa mi tak len potvrdilo staré známe pravidlo, že netreba príliš plánovať, treba radšej naplno a pekne žiť. Aktuálne sa tak venujem hlavne sama sebe a svojim blízkym. Veľa času trávim v prírode a veľa športujem. Práca mi však začína už naozaj chýbať. Som zvedavá kedy toto celé skončí a kam to povedie. Snažím sa to pozorovať s pokojom a v pokore. Občas sa mi to darí viac, občas menej. J