Rosamunde Pilcher bola slávna spisovateľka, ktorá sa narodila 22. septembra 1924 v anglickom mestečku Lelant v grófstve Cornwall ako Rosamunde Scott. Prvý román jej vyšiel pod pseudonymom Jane Fraser, no od roku 1955 publikoval pod vlastným menom. Preslávila ju najmä sága Hľadači mušlí. Podľa jej diela vzniklo viac ako 70 filmov. V roku 2002 jej kráľovná Alžbeta II. Udelila rád britského impéria. Mala štyri deti a štrnásť vnúčať.
Napriek tomu, že publikovala už od roku 1949, za hranicami Veľkej Británie sa stala známa až v roku 1988 ako šesťdesiatštyriročná. Stalo sa tak po vydaní jej najúspešnejšieho románu Hľadači mušlí, ktorého sa po celom svete predalo viac ako päť miliónov výtlačkov. Rodinná sága, sledujúca osud štyroch generácií od začiatku dvadsiateho storočia až po súčasnosť, vytvorila z autorky celebritu takmer za jedinú noc.
Číta ju aj kráľovná
Po tomto úspechu napísala množstvo ďalších románov a dohliadala, ako sa z jek kníh v Nemecku rodí televízny fenomén romantických filmov. Pokiaľ jej to zdravie dovolilo, chodila na pľac. Nie však preto, aby dávala pozor na každé slovo alebo vyberala predstaviteľov hlavných úloh. Snažila sa využiť každú príležitosť na návštevu rodného Cornwallu, odkiaľ pochádza a kam, do kúzelne drsného kraja s iskrivým vzduchom, starobylými sídlami a príkrymi útesmi, umiestnila dej väčšiny svojich kníh. Medzi milióny jej čitateliek patrila aj železná lady Margaret Thatcher a stále patrí kráľovná Alžbeta II.
chorobách aj nenávisti
Detstvo Rosamunde prežila so sestrou a s matkou v rodnom Lelante. Otec pracoval v diplomatických službách na Ďalekom východe a za rodinou chodil len počas dovolenky. Raz svojej sedemročnej dcére daroval zápisník, aby sa nenudila počas dlhej cesty autom. „Vtedy som prvýkrát cítila okúzlenie z toho, že píšem vlastný príbeh“, spomína. Ako dvanásťročná chodievala čítať na útesy, zaujal ju predovšetkým román Mariana. „Od Moniky Dickens som sa o romantických príbehoch veľa naučila“, priznáva inšpiráciu, ale zároveň dodáva, že ona sama by sa za autorku romantických kníh neoznačovala. „Hovorím o živote a o vzťahoch medzi ľuďmi. Nie všetky osudy v mojich románoch sú šťastné. Hrdinovia musia prekonať smrť, chorobu aj nenávisť. Vždy však musí zostať nádej.“
Dobrovoľníčka v armáde
„Mala som asi šestnásť, keď mi prvý krát napadlo, že by som sa mohla stať spisovateľkou. Najskôr to bolo moje tajomstvo, ale nakoniec som sa zverila otcovi, ktorý mi veľmi pomohol.“ Práve on zariadil, aby jeho dcére vydali v magazíne Woman and Home prvú poviedku. Rosamunde mu ju poslala zo Srí Lanky, kam ju zaviali vojenské povinnosti. Počas druhej svetovej vojny totiž nastúpila ako dobrovoľníčka do Kráľovskej námornej flotily. „Nezabudnem na okamih, keď mi otec napísal telegram, že honorár predstavuje 15 libier. Došlo mi, že by som sa písaním mohla uživiť.“
Prudké vzplanutie sa nekonalo
Svojho budúceho manžela Grahama Pilchera stretla temperamentná Rosamunde na posedení pri čaji. Bol to úspešný mladý muž, ktorý zdedil textilnú továreň v škótskom Dundee. V septembri 1946 spolu prvýkrát tancovali, v decembri sa brali. „Otec sa vtedy zotavoval z vojnového zranenia a mama sa rozhliadala po niekom, kto by bol čestný, spoľahlivý a výhľadovo dobrý otec“, popísal stretnutie syn Robin Pilcher. „K svojmu mužovi som prechovávala veľkú úctu, no o prudkom vzplanutí nemohla byť reč. Myslím, že ľudia dnes od manželstva očakávajú príliš. V skutočnosti ide len o ďalšie zamestnanie“, vyhlásila.
Kľučkovanie pred bozkami
Ako zabezpečená manželka pána továrnika písala knihy doma na starom písacom stroji, ktorý našla na povale. Tvorila, keď boli deti v škole, a na celé prázdniny vždy strčila svoj stroj do skrine, aby bola rodine k dispozícií. Napriek tomu, že bola starostlivá, to najdôležitejšie – lásku – dávalo najavo len sporadicky. „Ja aj súrodenci sme vedeli, že nás miluje, ale nedokázala to dať najavo. Dokonca sa uhýbala, keď sme sa ju snažili pobozkať. Myslím, že ju zasiahla vojna, v ktorej stratila množstvo priateľov, a zvykla si svoje emócie skrývať,“ poznamenal Robin Pilcher. Jeho navonok chladná matka vnútri v sebe živila pocit slobody. „Milovala som chvíle, keď som za zarobené peniaze išla nakúpiť všetkým blízkym darčeky. Opájalo ma vedomie, že som si na všetko zarobila sama. Sebestačnosť považujem za jeden z najdôležitejších pilierov sebavedomia.“
Bolo načase prestať
Po boku manžela, ktorý zomrel ako deväťdesiatdvaročný, strávila pol storočia. Na pohrebe neplakala. „Prečo? Veď to bol krásny život. Nemohla som sa donútiť k plaču ani v súkromí, ani na pohrebe.“ Dnes žije Rosamunde v Škótsku, stále sa zúčastňuje na verejnom živote a na svoj vek vyzerá neuveriteľne sviežo. Svoj posledný román napísala pred pätnástimi rokmi. Ako sa cítila, keď ho dokončila? „Celkom dobre, bolo načase prestať.“
