Nestáva sa to často a niekto by možno povedal, že by bolo veľkou náhodou, keby sa to zopakovalo. To, že sa narodí herečka takéhoto formátu, ktorá podľa divákov, ale i veľkých zvučných filmových mien, vie zahrať čokoľvek, neuveriteľne prirodzene, či už ide o vážne charaktery v drámach alebo komediálne postavy v „oddychovkách“, ktoré si človek rád pozrie v nedeľu večer. A jej sa skláňa k nohám celý svet, patrí k najuznávanejším herečkám v celej histórií filmu, takže konkuruje aj Sophii Loren, Audrey Hepburn či Marylin Monroe a mnohým ďalším, ktoré máme v mysli tak nejako prirodzene zafixované. Lebo azda nikde na svete neexistuje dospelý človek, ktorý by aspoň raz nezapočul jej meno, aj keby trebárs nevidel ani jeden jej film, čo by však bola veľká škoda. V podstate je šťastím, že žijeme v tejto dobe, môžeme ju sledovať na televíznej obrazovke a obdivovať jej talent. Lebo vidieť ju hrať je ako pozerať na príručku s názvom Takto sa to robí, priatelia. A jej usilovnosť, perfekcionizmus a puntičkárstvo, ktorým je povestná, len dopomohli k tomu, že je aj na prahu svojej sedemdesiatky žiadaná, uznávaná a obľúbená medzi režisérmi, ktorí ju neustále obsadzujú, hercami, ktorí sa od nej učia, medzi divákmi, ktorí sa na ňu radi pozerajú. Už viac ako neuveriteľných štyridsať rokov, čo je na scéne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
ŠIROKÉ KORENE
Málokto vie, že Meryl je vlastne iba prezývkou, ktorá vznikla z jej celého krstného mena. Mary Louise „Meryl“ Streep sa narodila krátko po druhej svetovej vojne, 22. júna 1949 v nenápadnom americkom meste Summit v štáte New Jersey ako najstaršie dieťa do rodiny manželov Streepovcov – farmaceuta Haryho Williama a komerčnej umelkyne a editorky Mary Wolf. Merylin otec bol nemeckého a švajčiarskeho pôvodu, jej matka zasa mala anglických, nemeckých aj írskych predkov. Ďalšia línia jej rodinnej vetvy siaha do Švédska, Holandska či Španielska. Priezvisko Streep pochádza od jej prastarého otca Gottfrieda Streeba, ktorý z Nemecka emigroval do Spojených štátov a neskôr si ho zmenil. Ôsmy prastarý otec Maryl, Lawrence Wilkinson, bol jedným z prvých Európanov, ktorí sa usadili na známom Rhode Islande a jej vzdialeným príbuzným je William Penn, zakladateľ Pensylvánie. Dá sa tak predpokladať, že bohatá história predkov, ktorí pochádzajú z rôznych kútov sveta, má tiež na svedomí, v kombinácií s jej prirodzeným talentom a neuveriteľnou chuťou sa učiť, tú jej povestnú schopnosť adaptovať sa na akýkoľvek prízvuk a vziať si cudzie jazyky za vlastné, ale aj netypické črty tváre, ktoré ju ani náhodou nezaraďujú medzi klasické krásky Hollywoodu, ale zato medzi zaujímavé typy, ktoré sa hľadajú len veľmi ťažko...
ZRODENIE HVIEZDY
V Bernadsville v New Jersey, kde Meryl vyrastala, si na strednej škole Bernards High school zahrala v mnohých školských hrách, o vážne divadlo sa však priveľmi nezaujímala. Z tých čias ju autorka knihy Meryl Streep: Anatomy on Actor (Anatómia herca, pozn. red.), Karina Longworth, filmová kritička a novinárka opísala ako „nemotorného chlapca s okuliarmi a kučeravými vlasmi“, ktorý sa však už vtedy rád predvádzal pred kamerami. Jednoznačne inklinovala k umeniu, v rodine na to mala podmienky a sama v istom rozhovore potvrdila, že ak by sa nestala herečkou, určite by kreslila. Mala však neuveriteľnú schopnosť napodobňovať akcenty a vždy si vedela rýchlo zapamätať texty, preto bolo divadlo jasnou voľbou. Bakalársky titul z umenia získala na Univerzite Vassar Collage v Poughkeepsie v New Yorku, kde si v roku 1969 zahrala úlohu Slečna Júlia v slávnej rovnomennej hre dramatika Augusta Strindberga. Práve tam Meryl zažiarila a získala si pozornosť celého publika, ktoré sa na školskú hru prišlo pozrieť. Profesor Clinton J. Atkinson, riaditeľ viacerých amerických divadiel a jej učiteľ drámy, vtedy povedal: „Nemyslím si, že niekto naučil Meryl hrať. To naozaj ona sama.“ O dva roky neskôr, 16. apríla 1971, naplno odštartovala svoju kariéru na divadelných doskách a debutovala v dráme Playboy in Seville, taktiež pod vedením profesora Atkinsona. Na Yale University, ktorá patrí medzi osem najprestížnejších univerzít sveta, potom získala titul Master of Fine Arts (magister umenia, pozn. red.), čo ju naozaj radí medzi herečky, ktoré k úspešnej kariére nepotrebujú známosti, škandály či vyzývavé pózy... Dokonca, Meryl nepatrí ku klasickým kráskam, ktoré by boli obsadzované kvôli vzhľadu, ale skutočne preto, že vie hrať. Taliansky producent Dino de Laurentiis sa svojho syna na konkurze opýtal, prečo mu tam vodí škaredé herečky. Po taliansky. Meryl mu na to plynulou taliančinou odpovedala: „Je mi ľúto, že nie som taká krásna, ako by som mala byť. Ale viete – to je ono. To je to, čo dostanete.“ A všetci tí, ktorí Meryl do svojich filmov a hier obsadili, dostali len to najlepšie. A my si myslíme, že tá jej iná krása, so zvláštnym nosom, ktorý časom prestala riešiť aj ona sama, je tiež tým, prečo je taká jedinečná a prečo ju často nazývajú kráľovnou Hollywoodu.
REKORDÉRKA
Koncom sedemdesiatych rokov si Meryl prvýkrát „pričuchla“ k filmu, malou rolou vo filme Júlia (1977) a jej kariéra nabrala neuveriteľnú rýchlosť. Už vtedy ju totiž John Willis, divadelný a filmový kritik a dlhoročný šéfredaktor knižných sérií Theatre World a Screen World zaradil do dvanástky najsľubnejších mladých hercov. A mal pravdu. Už o rok neskôr si totiž Meryl vyslúžila prvú nomináciu na Oscara, za úlohu v snímke Lovec jeleňov a svoju prvú zlatú sošku získala v roku 1979 za snímku Kramerová verzus Kramer. Na ďalšiu ani nemusela čakať dlho, prišla za film Sophiina voľba (1982), kde excelentne stvárnila hlavnú hrdinku. Tretieho Oscara získala o 30 rokov neskôr za neskutočné stvárnenie Margaret Thatcherovej vo filme Železná Lady, čím dokázala, že ešte rozhodne nepatrí do „starého železa“, aj keď to vlastne dokazuje celý svoj život. Počas svojej kariéry totiž dosiahla rekord v histórii kinematografie – 20-krát bola nominovaná na Oscara, 30-krát na Zlatý glóbus, z čoho osemkrát ho vyhrala. Je dvojnásobná držiteľka Ceny Emmy, Ceny BAFTA aj Screen Actors Guild Awards, a na jej polici svieti aj cena z festivalu v Cannes. Za postavu v muzikáli Mama Mia! (2008) si dokonca vyslúžila aj spevácke uznanie – nomináciu na prestížne hudobné ocenenie Grammy za svoju prácu na soundtracku k filmu, a jej verzia piesne Mamma Mia získala cenu People´s Choice Award v kategórii najobľúbenejšia pieseň. Meryl tiež vlastní Čestného Césara, cenu za celoživotné dielo Amerického filmového inštitútu (AFI) a, samozrejme, má hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy, ktorú dostala 16. septembra 1998. Časopis Entertainment Weekly ju zaradil na 37. miesto rebríčka najväčších filmových hviezd histórie a časopis Premiere jej pri zostavovaní stovky najlepších hereckých výkonov všetkých čias udelil rovno dve priečky – 71. za postavu Karen vo filme Silkwood a 3. za hlavnú rolu vo filme Sophiina voľba. Bývalý americký prezident Barack Obama jej v roku 2014 udelil Prezidentskú medailu slobody, ktorá je najvyšším civilným ocenením v USA. Je priam neuveriteľné, že počas svojho života nakrútila Meryl viac ako 50 filmov a nedostala iba dve roly, na ktoré sa hlásila. Medzera medzi jej nomináciami na Oscara nikdy netrvala dlhšie ako 5 rokov. Po dlhom čase sa navyše vrátila do divadla a pôsobí aj v televízii... A v hereckom svete ešte zďaleka neskončila.
Pozrite si tento príspevok na InstagrameIt’s Oscar night! Congratulations to all the upcoming winners and nominees ?
MERYL NOSÍ PRADU
Klasickej americkej komédii zo ženského „povrchného“ sveta s mierne rozprávkovým príbehom o mladej začínajúcej novinárke, nedávali ľudia z filmového sveta veľa šancí na úspech a už vôbec neočakávali, že sa z neho stane niečo také kultové... Lenže to by v tom filme nesmela hrať Meryl, ktorá si aj za stvárnenie nepríjemnej šéfredaktorky prestížneho módneho časopisu vyslúžila nomináciu na Oscara. Rolu Mirandy Priestly vraj spočiatku odmietla kvôli nedostatočnému honoráru. Niet divu, jej hodnota sa totiž priemerne odhaduje na 90 miliónov dolárov. Hm, tak to asi dorovnali... Meryl navyše pri prvom nakrúcaní všetkých prekvapila, keď od nej celý štáb očakával „štipľavý“ prísny hlas. Ona totiž šepkala. A bolo to brilantné! Táto snímka priniesla rozhodne veľa aj mladej herečke Anne Hathaway, ktorá však prvé stretnutie s legendou opisuje pomerne zvláštne. „Prekvapilo ma, milo, keď mi dala obrovskú pusu na líce, potešila som sa a povedala, že ,toto nakrúcanie bude skvelé‘, no ona ma odbila s tým, že ,zlatko, toto je poslednýkrát, čo som na teba milá‘“. Či to bolo od Meryl myslené ako vtip, alebo sa priveľmi vžila do svojej postavy, nevieme, po filme si však šli s Anne ruka v ruke, takže to zrejme dopadlo dobre.
Pozrite si tento príspevok na InstagrameIt doesn't matter how slowly you go as long as you don't stop! ?
ŽIADNE ŠKANDÁLY
Po toľkých rokoch na scéne by sme všetci logicky očakávali krátke romániky, problémy s drogami alebo minimálne s alkoholom kvôli nezvládnutiu slávy, mladých milencov alebo bitky. Ale toto je jednoducho Meryl. Dáma v pravom zmysle slova, ktorá životom kráča s noblesou, vzdelaná žena, vedomá si svojej hodnoty, či už umeleckej alebo tej ľudskej. Je síce pravda, že Meryl sa pomerne skoro (po 6 mesiacoch) od smrti priateľa, hereckého kolegu Johna Gazaela, ktorý zomrel na rakovinu kostí, vydala za sochára Dona Gummera, čo mnohí možno v tichosti odcudzovali... Lenže sú spolu 40 rokov, majú štyri deti a nezaškrípalo to medzi nimi ani jediný raz, čím právom patria medzi najukážkovejšie páry Hollywoodu. Takže tu ide o skutočnú lásku, ktorá sa ľuďom jednoducho nevyčíta... A je tiež pravda, že koncom minulého roka bola Meryl médiami „prevetrávaná“ kvôli plagátovej kampani, ktorú spustil umelec Sabo z Los Angeles. Išlo o sexuálne násilie páchané hollywoodskym producentom Harveym Weinsteinom, ktorý údajne znásilnil herečku Rose McGowanovú a o ktorom vraj mala Meryl vedieť napriek tomu, že tvrdila, že o tom nemala ani tušenia. Sabo neskôr pripustil, že plagáty, na ktorých bol vyobrazený spomínaný producent a vedľa neho stála Meryl s páskou cez oči, kde svietil nápis „Vedela“, sú odvetou za Merylinin kritický postoj voči Donaldovi Trumpovi, ktorý verejne prejavila niekoľkokrát. V médiách bola tiež vykreslená ako arogantná susedka, ktorá nikomu nevyjde v ústrety, ale inak vedie pokojný, „tichý“ život. Je známa tým, že si svoje súkromie neoblomne chráni. Sama neraz uviedla, že chce byť herečkou, ktorá príde z práce domov a venuje sa rodine, že chce žiť úplne normálny život manželky a matky. Príliš sa nezaoberá starnutím, preto by ste u nej plastiky „rozpitvávali“ márne. Pre ContactMusic.com povedala: „O svoj vek som sa prestala starať už ako tínedžerka, mala som totiž inú prácu: musela som žiť a byť sama sebou.“ Je vraj zhrozená tým, ako sa dnešní mladí desia svojho pribúdajúceho veku a koľko peňazí sú ochotní obetovať do boja proti starnutiu. Ale to je jednoducho ONA. Starne do krásy, s gráciou pravej dámy... Alebo to všetko jednoducho vie tak dobre zahrať.
Pozrite si tento príspevok na InstagrameThe great gift of humans is that we have the power of empathy. ?
