Slovanov nakrúca na Ukrajine a hrá šamana, ktorý sobáši aj pochováva, rozpráva sa s Bohmi, čaruje, veští, prorokuje. Verí on sám v proroctvá, veštby?
"Rešpektujem tieto záležitosti, lebo si myslím, že na tomto svete majú svoje miesto," hovorí herec, ktorý má konečne radostné životné obdobie.
Doma máte deväťmesačného syna, dabujete, v Slovanoch hráte jednu z hlavných úloh…
"Áno, som šťastný, aj práca sa pohla, lebo už bolo načase," konštatuje Cinkota a dodáva, že ani po dlhoročnej nútenej pauze vo väzení, kde skončil za drogovú trestnú činnosť, nevyšiel pred kamerami z cviku. Nevyšiel, pretože som neprestal tvoriť. Písal som básne, robil divadlo. Na druhej strane som nabral dostatok, povedal by som, až prebytok, nových skúseností. Mám z čoho čerpať. Takú mieru zážitku len tak hocikto nemá. Iste, niet sa čím chváliť, ale dnes to hodnotím čiste z profesionálneho hľadiska.
Keby sa čas dal vrátiť, nebol by ale radšej bez tejto trpkej skúsenosti za mrežami?
,,Diplomatická odpoveď by znela: asi by som nemenil, lebo už je to preč. Už už len nájsť spolutvorcov, ktorí to dokážu zúžitkovať. Lebo ja mám určite čo ponúknuť a chcem." Dokonca by si vraj vedel predstaviť, že by o ňom natočili film. ,,Predstaviť si to viem, ale stále tvrdím, že ja som interpret. Nie som narcis, nikdy som nebol. Som k sebe veľmi kritický, a málokedy so sebou spokojný. Ale verím, že svojim prístupom k práci presviedčam ľudí, že stojí za to so mnou spolupracovať." Dušan Cinkota tiež úprimne priznáva, že dnes ako otec pociťuje oveľa väčšiu zodpovednosť a strach. ,,Po celý život si sám seba predstavujem v otcovskej roli. Neviem povedať, aké to bude, len viem, že mu chcem nechať priestor, aby si na veci utváral vlastný názor a ja mu budem utvárať bezpečné mantinely. Ale určite nechcem byť diktátorský, ani príliš mentorský. No jedno chcem určite: aby sa ma nikdy neprestal pýtať, a aby som mu vždy vedel dať odpoveď na všetky jeho otázky. Taký by som chcel byť otec." Zo svoje temnej minulosti nič nechce zatajiť. ,,Práveže, myslím si, že to dokážem pozitívne využiť a budem synovi vedieť dať odpovede na otázky, ktoré deti ťažko hľadajú a potom skúšajú... A tomu by som chcel predísť tým, že mu poviem všetko. Život vie spraviť všelijaké zákruty, ale ja som vlastne zažil to, čo som chcel zažiť. Akurát som netušil, aké to bude mať následky. Nedocenil som dôsledky všetkých krokov, pretože som svet a ľudí považoval za lepších. No tak mi treba, pretože do tých kalných vôd som vstupoval celkom vedome. Len som nevedel, že to bude trvať tak dlho. Ale už je to za nami, studnicu negatívnych skúseností mám plnú."
