Po rokoch zmenil svoje priority. Netají, že je samotár, no filmové či seriálové ponuky si paradoxne vyberá podľa ľudí, ktorí tam hrajú. Lebo ako tvrdí, pre jeho zdravie je najdôležitejšie, keď je v pohode. Otvorene tiež priznal, že scenár v zásade nečíta, preto vlastne ani nevie, do čoho ide. Spolieha sa však na režiséra a robí podľa jeho pokynov.
Svojský zmysel pre humor
Naposledy sa s ním diváci stretli vo filme Ostrým nožom, kde stvárnil otca zavraždeného študenta Daniela Tupého. Krátko nato naskočil do pripravovaného filmu Amnestie, kde hrá postavu riaditeľa leopoldovskej väznice, naposledy to bolo Casino.sk - príbeh o odchádzajúcom režisérovi z národného divadla, ktorý je už po zenite, kde sa mu ušla negatívnejšia rola. Pokiaľ na filmovom plátne prepožičiava svoju tvár prevažne vážnym postavám, v televízii je to v poslednom období naopak. Svojský zmysel pre humor tak mohol naplno rozvinúť v seriáli Kuchyňa, kde má menšiu postavu, predtým Autoškola, ktorá ale poniektorým divákom prišla však až príliš uletená...
Kritika Slovákov
„Tá uletenosť je ale v tom, že v Autoškole išlo vlastne o grotesku, akúsi chaplinovku. My sme sa na tom náramne zabávali. Veď tých komediálnych pôvodných seriálov je ako šafranu. A poviem úprimne, pre mňa najväčším nepriateľom filmu je slovenský divák, lebo my sa všeobecne bojíme inakosti“, neodpustil si poznámku na adresu Slovákov, pričom sám nemá problém otvorene hovoriť aj o sebe a svojich prešľapoch…
Ženu nepotrebuje
Roman je už roky rozvedený so španielskou herečkou Lolou. Žije sám v prenajatom byte v Rači, kde mu robí spoločnosť sučka Liana. Aj v tom je iný, preto je až nepochopiteľné, že taký populárny herec jeho zjavu a veku je bez ženy. Nie je to však len póza? „Veľa ľudí sa ma pýta, ako môžeš byť toľko sám? Hovorím im, nie som sám, som s Lianou a idem si s ňou, kam chcem a kedy chcem. Ona neprotestuje a nepýta sa ma, kam idem, kedy prídem a kde sú peniaze. Je rada, keď ma vidí, teší sa. Keby som vyhral balík peňazí, zriadil by som najväčší útulok pre psov na Slovenku. Najťažšie je, ako sa človek vyrovná sám so sebou. Naučil som sa, že to, čo žijeme, to je každého film. Základné postavy, ako sú rodičia, súrodenci, to netreba obsadiť, ale tí ostatní, ktorí mi v tom filme prekážajú, tých preobsadzujem. Prečo by mali byť v mojom filme, keď ich tam nechcem mať. Asi v tridsaťpäťke som začal pociťovať, že rozprávame stále o tom istom a život sa mi kráti, tak som začal vypúšťať ľudí zo svojho okolia a kúpil som si Lianu. Myslím si, že v minulom živote som bol pes...“
