S Vladimírom Menšíkom si dokázali užívať život plnými dúškami
Ich výpravy po pražských baroch nemali konca. „V mladosti sme s Menšíkom dokázali byť aj týždeň na ťahu. Prebudil som sa v byte v Dejviciach a išli o dom ďalej, až sme skončili vo Filmovom klube. Tam si pre mňa raz prišla aj mama. Povedala mi pred všetkými: Ide sa domov, chlapče! Ona bola jediná osoba, ktorá nás s Menšíkom dokázala spacifikovať, pretože keď sme boli rozbehnutí a v ráži, boli sme nezastaviteľní,“ spomínal Jiří Sovák, kým ešte žil. „Boli to kúzelné flámy a ja vôbec neľutujem, že som ich prežil. Bola to zábava, ktorá mala vždy určitú noblesu.“ Neskôr ho z flámov ťahali manželky. Ženil sa trikrát, no až tretia žena Andulka ho aspoň trochu pripútala k rodinnému kozubu.
Na prvé rande ju pozval na cintorín
„Mala som to tam rada, chodila som sa tam učiť. Bol tam pochovaný dedko, kamenár, cintorín vytvoril, takže som sa tam cítila ako doma. A práve na tom cintoríne ma Jiří Sovák pozval na prvú schôdzku. A od toho času tvrdil, že sme sa spoznali na cintoríne,“ spomínala Anna Sováková. So svojím mužom mala svätú trpezlivosť. „Raz odišiel s návštevou niekam von a vrátil sa o štyri dni,“ hovorila. „Bol aj trochu cholerický. V hneve vyhodil luster a ešte si aj za ním odpľul,“ dodala. „Bol som prchký, ale už som sa zmenil,“ obhajoval sa Sovák. Jeho výbušná povaha ho dostala pred súd. Po tom, čo ho jeden režisér nazval kolaborantom, mu dal facku, ktorá ho zložila k zemi, a on ho dal na súd. Právnik poradil jeho žene, aby napísala do prezidentskej kancelárie. „Tú milosť dostal, prišiel mu list. Donieslo sa nám, že sa tam vtedy na tom poriadne zabávali,“ zaspomínala si pani Anna.
Manželovi sa starala aj o korešpondenciu
Triedila mu listy, a tak si občas prečítala aj tie od náruživých ctiteliek. „Vlastne som mu ich tlmočila.“ Ženy boli Sovákova veľká slabosť. „Samozrejme, stávali sa situácie, že som niekam vošla a tam sa okolo neho točili, niekedy rovno aj na jeho kolenách – herečky, baletky. Mala som dar byť nad vecou,“ vysvetlila, prečo ich manželstvo prežilo, a to aj napriek tomu, že nemali spolu deti. Jiří Sovák mal jediného syna Jiřího Schmitzera. Ich vzťahy ale nikdy neboli ideálne a nakoniec zostali na bode mrazu. Malý Jiří mal len dva roky, keď Sovák opustil rodinu, a on mu to nikdy neodpustil. Dokonca ani vtedy, keď spolu nakrúcali komédiu Marečku, podejte mi pero či seriál Chalupáři. V roku 1976 sa ich väzba pretrhla definitívne. Jiří Schmitzer šoféroval pod vplyvom alkoholu auto a zrazil na prechode pre chodcov človeka, ktorý na následky nehody zomrel. Bol odsúdený na tri roky väzenia. Otec ho kvôli tomu zatratil a neprišiel ho podporiť ani na súd. Jiří mu to nikdy neodpustil, nestretol sa s ním ani potom, keď si odpykal trest, neukázal mu vnúčatá a neprišiel ani na otcov pohreb pred osemnástimi rokmi…
