Hoci Luďka Sobotu po skončení dopravnej školy na štúdium pripravovala skúsená herečka a profesorka, na prvý raz ho nevzali. „Ona vo mne videla nádejného adepta veľkého dramatického umenia. Tak som na skúškach predviedol dramatické herectvo. Asi preto ma nevzali,“ zabáva sa na svojom počiatočnom neúspechu herec, ktorý vždy chcel byť komikom, zabávačom. Aj sa k tomu rýchlo „prekoktal“.
Ešte na škole, keď mu druhý pokus vyšiel, sa Luděk oženil. Nerád o tom hovorí a niet sa tomu čo čudovať. „Odrazu som zistil, že sa musím ženiť. A potom sa ukázalo, že som sa ženiť nemusel, dieťa nebolo moje. Tak sme sa po čase rozviedli. Ale neblaho mi to zasiahlo do života, aj rodičia z toho boli nešťastní. Potom som si ale užíval života až príliš.“
Chodil s Vondráčkovou aj s Rottrovou
Zo Sobotu, ktorý bol trkvasom iba na javisku, sa stal úspešný dobyvateľ žien a ako sám hovorí, druhú polovicu života mu zachránilo stretnutie s Adinou, jeho manželkou, s ktorou žije už 35 rokov. Zblížili sa počas nakrúcania filmu Hodinárova svadobná cesta korálovým morom v roku 1979, kde študentka filmovej produkcie robila klapku. Pred ňou stratil hlavu aj pre Helenu Vondráčkovú pri nakrúcaní filmu Len ho nechajte, nech sa bojí. Chodili spolu pol roka. A pri nakrúcaní muzikálu Neberte nám princeznú v roku 1981 ho očarila krásna Marie Rottrová. Ani k tomu sa Luděk, ktorý mal vtedy pred svadbou, nevracia rád. „Prečo som o tom nikdy nehovoril? Prosto o niektorých veciach nehovorím. To nebol žiadny vzťah. A radšej by som to nekomentoval,“ vykrúcal sa v jednom rozhovore. A v inom na otázku, či mala jeho žena dôvod niekedy žiarliť, pravdivo odpovedal: „No, mala... Je to hrozne dávno, boli sme spolu asi dva roky. Našťastie ma to prešlo a ona to ustála. Viac to už ale rozoberať nechcem.“
O ženbe sa radil s hercami aj s Plzákom
Komické na komikovi je aj to, ako sa rozhodoval, či sa má po druhý raz oženiť s Adrianou, mladšou o 18 rokov. „Svadbu som preberal s mnohými kolegami. Napríklad Miloš Kopecký hovoril, aby som sa neženil vôbec. Ale zas Jiří Sovák mal tiež mladú ženu a celý život si to pochvaľoval.“ Už pred prvou návštevou Adrianiných rodičov si Sobota pýtal radu od režiséra Jána Roháča, či má ísť do toho.
„A on mi povedal – človek má skúsiť všetko. Po čase už naše matky trvali na tom, že sa musíme vziať. Adininej sa nepáčilo, že jej dcéra u mňa už takmer býva, a moja si myslela, že sloboda mi neprospieva, lebo priveľa žúrujem a mením dievčatá. Vtedy som sa radil aj s Miroslavom Plzákom, všeobecne známym psychiatrom, aj s Miloslavom Šimkom, spoluautorom našich predstavení, a obaja mi ju odsúhlasili. Spevák Pavel Bobek, môj dobrý kamarát, dokonca vedel, že mám ešte jednu adeptku na manželku v zálohe, tak som sa ho pýtal, ktorá je lepšia a povedal, že jednoznačne Adina, lebo je spoločenská.“
Ukázalo sa, že herec si vybral dobre, s milovanou Adinou žije doteraz, dokonca spolu hrávali v Sobotovom zájazdovom Smiešnom divadle, v ktorom Adriana robila aj manažérku. Divadlo založil potom, čo sa rozišiel so Šimkom a vyhodili ho zo Semaforu.
Zamotaný príbeh vyriešil vyhadzov
Komická dvojka Šimek + Sobota bola roky veľmi populárna v celom Československu. Sobota tvrdil, že so svojím partnerom trávi viac času ako s manželkou. Písali spolu svoje vystúpenia, vymýšľali fóry... „Organizoval mi život. Na minútu presne určoval, kedy budeme písať, kedy pôjdeme hrať tenis, kedy začína skúška,“ spomínal Sobota. Tak prečo sa napokon zohratí partneri celkom rozišli?
„Napísal som hru s Ladislavom Smoljakom, ktorú sme chceli v Semafore uviesť, ale Šimek ani Krampol by v nej nehrali. No hlavný dôvod bol, myslím, ten, že hra bola veľmi dobrá a oni odrazu ucítili, že z mojej strany by mohla prísť obrovská konkurencia. A hlavne, komunistický riaditeľ, ktorý tam šéfoval, mi vôbec nepovolil, aby sa hrala. Naopak, mal som hrať v novej hre, ktorú napísal Šimek s doktorom Plzákom, čo ma tak nahnevalo, že som to odmietol. A za to som dostal výpoveď. Súd mi dal neskôr za pravdu, že bola neoprávnená, a museli ma prijať späť do Semaforu. Ibaže to bolo tesne pred nežnou revolúciou. Krátko po nej Jiří Suchý povedal, že divadlo patrí jemu, a vyhodil nás všetkých,“ vysvetlil situáciu komik.
So Šimkom sa o niekoľko rokov udobrili a Miloslav plánoval, že by mohli obnoviť niektoré spoločné predstavenia. Avšak už mu to choroba nedovolila, v roku 2004 Šimek zomrel.