Aká je Miriam Kalisová mama :-)? Okrem výchovy dcérky a práce moderátorky stíhate veľa ďalších vecí. Ako to zvládate?
Snažím sa byť najlepšou mamou, akou viem byť. Už dávno som sa vzdala myšlienky, že raz bude zo mňa dokonalá mama. Keď sa s tým človek zmieri, ide všetko ľahšie. Musím sa priznať, že odkedy chodí Miuška do škôlky, zvykla som si na úplne iný režim, a tým pádom sa toho dá zvládať oveľa viac. A keďže je každý druhý víkend u exmanžela, tak mám určite viac voľného času ako mamy, ktoré žijú v kompletnej rodine. Nemám však pocit, že by som toho zvládala oveľa viac ako iné mamy.
Čo vás napĺňa najviac? Nemali ste niekedy chuť „vybrať sa“ len jedným smerom?
Som typ človeka, ktorý musí všetko vyskúšať, všade byť a všetko vidieť. Rada začínam nové veci, pre ktoré sa rýchlo nadchnem, ale ak sa mi v konkrétnej záľube nedarí, tak presedlám na niečo iné. Už som raz taká, nemárnim čas nad niečím, čo je zbytočné. Je jedna vec, ktorá ma naučila trpezlivosti a myslím, že má aj pozitívny vplyv na môj život. Milujem maľovať a nedávno som dokončila asi môj najvydarenejší obraz, Jokera. Hoci boli prvé čiary pre mňa utrpením, dnes, keď sa pozerám na výsledok, neverím, že som to skutočne namaľovala ja. Myslím, že každá žena by mala mať čas pre seba a záľubu, ktorá ju vytrhne z reality. Čiže odpoveď na Vašu otázku znie – nie, nechcela by som sa vybrať len jedným smerom. Vo svojom živote potrebujem zmeny :-).
S Miuškou ste perfektný tím, v čom vás zmenila?
Od malička ju zapájam aj do „dospeláckych“ vecí a je z nej naozaj skvelá parťáčka. Priznám sa, že skladanie puzzle alebo podobné hry ma vyslovene nebavia, preto som vždy vymýšľala praktickú zábavu :-). Mia je pre mňa veľkou učiteľkou v trpezlivosti a emocionálnej stabilite. Vždy, keď mám pocit, že idem vybuchnúť, tak si poviem: „Ona je na tomto svete len 4 roky, ja 32, nemôžem predsa od nej chcieť, aby zvládala svoje emócie lepšie ako ja.“ A to ma väčšinou upokojí. Samozrejme, aj ja občas skríknem a uvedomujem si, že to je vtedy, keď nemám dobrý deň a nemám veci pod kontrolou. Raz sa mi stalo, že som na ňu po mojom dvestom upozornení, nech sa už konečne obuje, skríkla. Prišla ku mne a povedala mi, že ma miluje, aj keď na ňu kričím, že sa nemusím báť. No a to sú tie momenty, kedy si človek veľa vecí uvedomí.
Málokto možno o vás vie, že ste aktuálne aj dulou. Čo vás k tejto „práci“ priviedlo?
Keď niečo robím, robím to naplno. V období, keď som čakala Miušku, som veľa čítala. Odbornú literatúru a to, ako pôrod ovplyvňuje dieťa, matku, ako sa dá odstrániť alebo eliminovať strach z pôrodu, ako sa „odovzdať“ situácii a zbytočne nepanikáriť. Po pôrode som sa rozprávala s mamičkami a zistila, že veľa z týchto vecí sa na klasických predpôrodných prípravách žena nedozvie. Individuálna práca s maminkou ju dokáže pripraviť na pôrod bez strachu. Viete, ak príde rodiť vydesená a vysmiata mamička, každý lekár vám hneď povie, ktorý pôrod má väčšiu pravdepodobnosť prebehnúť bez komplikácií. Strach, stres a adrenalín dokážu narobiť riadnu paseku. Je dôležité uvedomiť si, že nie každý pôrod je prechádzka ružovou záhradou. Ak sa stane čokoľvek, na mieste sú skvelí lekári a prítomnosť duly, ktorá poskytne mamičke to, na čo lekári nemajú kapacitu, je tiež veľmi vítaná a prospešná.
Mali ste pri pôrode dulu aj vy? Zaujímala vás táto téma už pri vašom pôrode?
Ja som dulu pri pôrode nemala, ale ak by som ešte raz rodila, určite sa pre ňu rozhodnem. I keď, samozrejme, neľutujem, že pri mne bol môj teraz už exmanžel.
Dula nie je pôrodná asistentka. Čo všetko jej práca zahŕňa?
Áno, dula nie je zdravotnícky personál. Pri pôrode je ako emocionálna, psychická, ale aj fyzická opora pre mamičku. Sprevádza ju tehotenstvom, pôrodom a šestonedelím. V prvej dobe pôrodnej jej pomáha nájsť prirodzené prostriedky na uľahčenie pôrodu a snaží sa vytvoriť také podmienky, aby sa mamička mohla sústrediť len na seba a pôrod. Pri pôrodoch s dulou je nižší výskyt cisárskych rezov, nižší počet žiadostí o epidurálnu anestéziu, či menej potrebné používať oxytocín. Je toho, samozrejme, oveľa viac, ale to by sme tu museli sedieť dlhšie :-).
Môže sa teda dulou stať ktokoľvek, kto sa rozhodne, že chce pomáhať?
Samozrejme, stačí poslať prihlášku a motivačný list. Zo záujemkýň vyberie komisia tie, ktoré pozvú na osobné stretnutie a pohovor. Z tých potom vyberú pár žien, ktoré môžu absolvovať štúdium. Od prvej prednášky do obhájenia záverečnej práce a ústnej skúšky to trvá 2 roky. Nás bolo v ročníku 15 a za rok ani viac budúcich dúl neprijmú.
Počas kurzu ste sa museli zúčastniť aj pôrodu. Nemali ste chuť cúvnuť? Pôrod niekoho iného je predsa len iný zážitok, ako zvládnuť ten vlastný.
Absolútne nie. Veľmi som sa tešila a teším na každý ďalší. Viete, človek ide k pôrodu s pokorou, nemá žiadne očakávania, chce sa len odovzdať tomu celému krásnemu procesu. A len Pán Boh vie, ako to celé dopadne. Dopredu sa báť je kontraproduktívne. Hoci ja sama som mala naozaj krásny prirodzený pôrod, ale v tej „najkritickejšej“ fáze som si tiež nepovedala, že to bol teda faaakt super nápad, mať dieťa :-). Je to však úplne normálne. Moje prvé slová, keď mi Miušku priložili na hrudník, boli, že toto chcem ešte raz zažiť. Ísť tam s pokorou, dôverovať ženskému telu, že keď dokázalo vytvoriť človeka, dokáže ho aj porodiť. Dôvera vo svoje telo, to je to, čo maminkám každý deň opakujem. Skúste si veriť, ale tak naozaj!
Ako sa k dule mamička dostane, kde a kedy ju má hľadať?
Certifikované duly majú svoju oficiálnu stránku www.duly.sk, kde sú rozdelené po krajoch a každá mamina si môže vybrať. Kedy dulu osloviť, je veľmi individuálne. Niektoré volajú už v treťom mesiaci na taký ten prvotný kontakt a niektoré váhajú do poslednej chvíle a ozvú sa v ôsmom. Sú duly, ktoré majú vybookované termíny dlho dopredu, preto je lepšie ozvať sa čím skôr. Nechala by som to však na pocit mamičky. Nemusí byť v strese, keď sa ozve príliš skoro či neskoro.
Musí zafungovať medzi ňou a dulou nejaká chémia, aby všetko „klaplo“ ako má? Pôrod je veľmi intímna záležitosť.
Samozrejme, že áno. Väčšinou sa to rozlúskne už na prvom stretnutí. Musia si vzájomne sedieť, pretože pôrod je naozaj veľmi intímna záležitosť a budúca mamička musí byť predovšetkým v pohode.
Mať pri pôrode Mirku Kalisovú... Nebijú sa o vás mamičky :-)?
Vzhľadom k tomu, že Mia je vo veku, kedy si nemôžem dovoliť hocikedy odísť z domu, v zozname dúl ma mamičky nenájdu. K pôrodom chodím sporadicky, aby som nevyšla z cviku. Čaká ma jeden začiatkom júna a z hľadiska času je to veľmi náročné.
Odmietli ste už nejakú mamičku? Čo je teoreticky dôvodom na to, že do „spolupráce“ nejdete?
Ešte nie a verím, že ani nebude treba :-).
Vašou úlohu je teda okrem iného suplovať prítomnosť otecka, ktorý buď nie je, alebo nechce pri pôrode byť. To je veľká dôvera...
V niektorých pôrodniciach povoľujú aj dve sprevádzajúce osoby, niekde sa dula s oteckom strieda. Pri dlhých pôrodoch je to fajn, keď si môže jeden alebo druhý aspoň trochu zdriemnuť. A áno, je to veľká dôvera, a ja si to veľmi vážim.
Ako vie dula pomôcť mamičke pri samotnom pôrode? Aké techniky sa najčastejšie používajú?
Pri prvej dobe pôrodnej sú rôzne prirodzené úľavové techniky. Každá maminka je individuálna a na každú platí niečo iné. Niektoré sa celé tehotenstvo tešili, ako budú kontrakcie predýchavať na fitlopte, a keď šlo do tuhého, tak sa na loptu nemohli ani pozrieť a bolo im to vyslovene nepríjemné. Pomáha tiež sprcha, tma, pokoj, teplo, masáž, pohupovanie zo strany na stranu, špeciálne uvoľňovacie polohy... Je toho veľa a ťažko sa to popisuje slovne. Pred časom som zažila pôrod počas chrípkovej epidémie, kedy do pôrodníc nepustili nikoho. S mamičkou som telefonovala a písali sme si správy z čakárne, kde sme čakali aj s oteckom. Našťastie sme sa u nej doma pripravili a aj keď sa jej ťažko zmierovalo s tým, že tam nebudeme, zvládla to bravúrne. Upokojoval ju už samotný pocit, že sme na chodbe. Byť dulou je skutočne krásny pocit.
Prirodzený pôrod sa naplánovať nedá. Máte v čase pred pôrodom pohotovosť a čakáte, kedy to príde?
V pohotovosti sme 2 týždne pred termínom a 2 po termíne, aby sme k mamičke mohli prísť kedykoľvek, keď začne mať kontrakcie. Čiže žiadna dovolenka, predĺžený víkend či párty do rána nehrozia :-).
Pripravuje sa nejako špeciálne pred samotným pôrodom aj dula?
V momente, ako príde za mamičkou, vypína celý svoj život, pretože sa musí na 100% sústrediť len na ňu a jej bábätko. To je to najviac, čo môže dula urobiť pre mamku. Byť na 100% prítomná.
Pôrod v role duly už máte teda za sebou. Aké to bolo?
Neopísateľné!
Ste v kontakte s mamičkami aj po pôrode, vytvárajú sa pri takom intímnom zážitku aj putá?
Áno, sme. Keď s niečím potrebujú poradiť, niečo odporučiť, alebo sa len tak pochváliť fotkou drobčeka :-).
Viete si predstaviť druhý pôrod s dulou aj vy? Alebo vám budú stačiť vlastné poznatky, skúsenosti a „ošéfujete“ si to sama :-)?
Ak raz nastane situácia, že sa rozhodnem mať druhé dieťa, určite budem rodiť s dulou. A už aj presne viem, s ktorou. Len premýšľam, ako ju logisticky dostanem do Bratislavy z Popradu :-).
Rastie chuť mamičiek rodiť s úsmevom na tvári, bez stresu, strachu a s pomocou?
Tým, že sa ženy stávajú matkami vo vyššom veku, mám pocit, že sa podrobnejšie zaujímajú o tieto veci. Ženy sa vracajú k takému svojmu ženskému ja a viac si dôverujú, chcú rodiť prirodzene a vedia, že s dulou budú mať pocit bezpečia, a to je to najdôležitejšie.
