Nadšenie pre politiku a náboženstvo
To, že ženy nemali rovnaké práva ako muži, nie je žiadnou novinkou. Málokoho zrejme prekvapí fakt, že sa v danom období nielenže potláčali možnosti žien, ale aj akýkoľvek ich záujem. Ak muž videl, že sa jeho, ale pokojne aj cudzia žena až príliš zaujíma o diane vo svojom okolí a nebodaj má politické ambície, jednoducho ju ''udal''. Podľa pravidiel z 18.storočia tak poputovala rovno do blázinca. To isté platilo aj pre náboženstvo, ktoré bolo v danom období mimoriadne dôležitým aspektom.
Preťaženie mozgu
Ako to vyzeralo? Ťažko opísať, no opäť sa možno zhodnúť na tom, že o tom, či je žena v poriadku, rozhodoval muž. Ak sa jeho manželka javila vyčerpaná, nesústredená a nebodaj sa dopúšťala častých chýb či zabúdania, zaručene si vyslúžila pobyt v psychiatrickej liečebni.
Smrť synov vo vojne
Zdá sa, že jedna zo zrejme najviac akceptovateľných možností. Smrť synov sa samozrejme spája s obrovským smútkom, no treba si uvedomiť, že v danom období ženy nemali ''čas'' smútiť, nakoľko sa starali o početnú domácnosť a v neposlednom rade o svojho manžela. Dôležité je tiež spomenúť, že praktiky odborníkov sa líšili od tých dnešných a to dosť výrazným spôsobom. Elektrošoky, viazania, rôzne experimentálne metódy psychickej bolesti skôr priťažili.
Masturbácia
Napriek tomu, že sa kedysi liečilo práve špeciálnym prístrojom (tzv. prvým vibrátorom, ktorý u žien odbúraval stres a známu hystériu), pre ženy bola masturbácia tabu. Ak ju pri nej pristihlo opačné pohlavie, ženy okamžite putovali do zatvorených liečební. Masturbácia sa netolerovala v žiadnom rozpätí - žiadne ruky, pomôcky či obtieranie sa o stoličku a hranaté predmety. Jednoducho - slasť bez muža bola zákazaná. A bolo jedno, či vládal, či chcel. Ak nemal muž, nemohla mať ani žena.
Článok pokračuje na ďalšej strane