Veľká rodina
Usmievavá a energická Nika bola úplne „normálna“ žena s realistickými plánmi, ktoré zahŕňali dobrú prácu, manžela a 2 deti. Ideálne staršieho chlapca a mladšie dievča. „Vysnívala som si to pekne. V skutočnosti sa to pri deťoch trošku skomplikovalo a nebolo to také jednoduché, ako som si predstavovala. Keď sme sa s manželom rozhodli, že chceme dieťa, ukázalo sa, že otehotnieť sa nedá len tak na povel. Tehotenstvo s prvým synom vôbec nebola prechádzka ružovou záhradou. Vtedy som verila, že to musíme prežiť do pôrodu, dúfala som, že vydrží čo najdlhšie v brušku, lebo rizikové tehotenstvo bolo predzvesťou toho, že to tak byť nemusí. A keď sa narodil, zistila som, že všetko náročné ešte len začalo. Napriek tomu som na druhý deň po pôrode vedela, že sa mi stalo to najlepšie v živote. Vtedy som sa niekde vo vnútri rozhodla, že chcem mať veľa detí. Na moje prekvapenie, manžel sa tomu vôbec nebránil a súhlasil. Krásne by znelo, keby som povedala, že som to nikdy neľutovala. Sú dni, keď si poviem: „Bolo mi toto treba?“ Aj keď je to s nimi príležitostne dosť náročné, dnes sa už celkom teším na obdobie, keď budú mať svoje rodiny a my s manželom si budeme užívať to, že sme len sami so sebou a po záhrade nám budú pobehovať vnúčatá,“ hovorí mama ôsmich detí.
Stretnutie s nepochopením
Deťom sa rozhodli dať vo svojom živote priestor. Zo strany rodiny či priateľov sa stretli s nepochopením. „Viem, že to nemysleli zle, skôr im na nás záležalo a nechceli, aby sme sa zničili. Reakcie ľudí na veľkú rodinu sú v dnešnej dobe rôzne a tie negatívne sa ku mne dostávajú len zriedkavo. Kým boli deti malé, zažívala som ich častejšie. Dostávala som otázky ohľadom viery, antikoncepcie či inteligencie. Niektorí ľudia jednoducho nedokázali pochopiť, že niekto môže chcieť mať veľa detí. Dnes sú to väčšinou obdivné reakcie. Možno je to aj tým, akými ľuďmi som viac obklopená. A bol to asi aj prirodzený vývoj situácie, že ľudia, ktorým sa to nepáči, nezostali v našom živote, veď prečo by aj,“ spomína Nikoleta.
Rodinná rada rozhodla
S manželom majú štyroch synov a štyri dcéry, najmladšia má 6 rokov a najstarší 20. Keď boli maličkí, vždy chceli bábätko. To je také prirodzené. Najmladšia ešte stále prosíka, aby mali maličkého bračeka. „Čím sú deti staršie, tým viac si uvedomujú obmedzenia, ktoré logicky s dieťaťom prichádzajú. A tak po poslednom pôrode pred šiestimi rokmi rodinná rada rozhodla, že bolo dosť malých detí. A ja som ochotne súhlasila. Naplnila sa moja materinská túžba. A či pri takom počte trafím to správne meno? Pri prvých dvoch nebol problém so zámenami, keďže sme to mali pekne podľa plánu, chlapec a dievča. Potom prišli dvaja chlapci so 16 mesačným rozostupom a tu som už veru mená plietla. Naše decká sa stále bavia na tom, ako som ich v rýchlosti pomenovala všetkými menami naraz. Vznikla skomolenina Filriškaelačiktorétosi. Neviem, čo im je na tom také smiešne,“ usmieva sa Nika