Kedy je správny čas?
Aj túto otázku rieši mnoho rodičov, ktorí posudzujú najmä to, či je dieťa na zvieratko pripravené. Zároveň si však treba klásť otázku, či je naň pripravená celá rodina a predovšetkým rodičia. „Každé dieťa môže mať zviera, ale minimálne do 12 rokov, alebo aj neskôr, je to vždy na zodpovednosti rodičov. Vždy je zodpovedný rodič – tak za dieťa, ako aj za zviera,“ upozorňuje Martina Tóthová. Na pleciach rodiča tak bude ležať komfort, ale aj výchova zvieraťa. „Zviera je v tom vždy nevinne, nevyberá si, že sa narodilo a kam sa narodilo, alebo že ste si ho kúpili vy s deťmi alebo bez detí. Aj keď je zle vychované, vždy to závisí od človeka,“ vysvetľuje veterinárna sestra. Vopred treba brať do úvahy aj možnú stratu záujmu o zvieratko zo strany dieťaťa. „Aj toto vždy dosť závisí od dospelých. Keď kupujete dieťaťu napríklad psa, musíte ho kupovať s vedomím, že sa o neho budete starať. Keď ste mu ho kúpili trebárs v jedenástich a teraz má 13 rokov a nemá naň už čas, aj tak ste ho kupovali vy. Rodič musí odhadnúť, či je záujem o zviera ozajstný alebo nie,“ dodáva odborníčka.
Hygiena a alergia
Prítomnosť zvieraťa v domácnosti môže, samozrejme, spôsobiť isté komplikácie – najmä zdravotné. Alergikov neustále pribúda a aj zvieratá môžu patriť medzi časté alergény. Presnejšie, alergizujúce sú bielkoviny z ich pokožky, mazových žliaz, moču a slín. Tie sa často držia v srsti, a aj preto panuje predstava, že alergiu spôsobuje zvieracia srsť. K najčastejším zvieratám vyvolávajúcim alergiu patria mačky, psy a hlodavce. Samozrejme, ak je dieťa alebo ktorýkoľvek člen rodiny na zviera alergický, môže sa problém pokúsiť vyriešiť u lekára, určite však zviera do takéhoto prostredia nepatrí.
Ak otázky vyvoláva hygiena a možné nákazy, ktoré môžu zvieratá prenášať, tam je riziko zdravotných komplikácií do vysokej miery závislé od vás ako majiteľov. „Základná hygiena musí byť, samozrejme, všade. Aj preto treba zviera dať prezrieť veterinárovi a, samozrejme, dať ho aj podľa potrieb zaočkovať či odčerviť. Čo sa týka parazitov, ak budete udržiavať základnú hygienu, je veľmi malá a takmer nulová pravdepodobnosť, že sa nakazí zvieratko a od neho zase dieťa alebo vy. Samozrejme, dieťa to treba odmala učiť, rovnako ako ho učíte, že si nemá nič brať do úst, nemá jesť zo zeme, má si umývať ruky po hre so zvieratkom, lebo tam môžu byť bacily. Keď sa dodržuje základná hygiena, ktorú sa deti učia odmala, je tam naozaj veľmi malé riziko,“ dodáva Martina Tóthová.
Ktoré je najvhodnejšie?
Ak ste sa teda rozhodli, že zviera dieťaťu zadovážite, a starostlivo ste zvážili všetky za a proti, na rad prichádza ďalšia otázka – ktoré zvieratko je pre vaše dieťa najvhodnejšie? Väčšina detí má rada malé chlpaté a prítulné klbká a svoje priania väčšinou rodičom rovno predostrie. Detská túžba by však pri výbere nemala byť jediným kritériom. „Keď kupujete auto, tiež neprídete do obchodu a nepoviete dieťaťu, nech vyberie, ktoré sa mu najviac páči. Ani zviera by ste preto nemali kupovať takto,“ upozorňuje Martina Tóthová. Samozrejme, treba zvážiť aj detské priania, hlavné slovo však musí mať rodič. „Závisí to aj od preferencií v rodine. Môžu to byť malé zvieratá, drobné cicavce, škrečky, morčatá, korytnačky, podľa toho, koľko času im chcete venovať. Ak dieťa nemá preferencie, že chce napríklad papagája, tak potom si rodič má vybrať podľa seba. Lebo rodič bude ten, kto sa bude o to zviera starať. A keď chce dieťa hada alebo myš a rodič má k tomu odpor, tak mu ho nemôže kúpiť,“ uvádza veterinárna sestra. Myslieť treba aj na starostlivosť, náročnosť, ale aj hravosť a veľkosť.