Sú skrátka veci, ktoré sa dejú mimo nás. Aj duchovný otec synchronicity - svetoznámy pychológ Karl Gustav Jung -, si nebol spočiatku vôbec istý, čo to vlastne skúma. Až keď zozbieral stovky prípadov, išiel s nimi a so svojou kožou na vedecký trh.
Krvavá pani
Keby sa o tomto jave písala kniha, určite by sme vedeli každá z nás pripísať svoju kapitolu. Stretla som sa s manželom mojej kamarátky a čakajúc na ňu sme mali čas prebrať spolu možné aj nemožné.
Dostali sme sa nakoniec k tomu, že jeho vzdialená príbuzná bola česká „čachtická pani“ Katarína Bechyňová, ktorá v 16. storočí na Karlštejne zamordovala štrnásť dievčat a chlapcov. „Čože?“ čudovala som sa. O žiadnej českej Báthoryčke som dovtedy nepočula. „No fakt,“ smial sa, „dúfam, že už jej skutky v našej rodine nestrašia.“ Na druhý deň ráno som otvorila poštovú schránku, vypadol na mňa predplatený časopis, z ktorého titulnej strany sa na mňa pozerala fotografia tejto nemilej, dávno zosnulej panej. A vo vnútri bol o nej veľký článok.
Vtedy som prvýkrát počula slovo synchronicita. Napísala som totiž kamarátovi psychiatrovi sms, aká náhoda sa mi stala. „Žiadna náhoda, toto sa ľuďom často deje,“ vysvetlil mi.
Tajomnú zhodu náhod som potom zažila o pár dní neskôr, keď som u kamarátky zakopla o knihu o náhodách, kde sa tomuto problému venuje množstvo strán. No ak chceme o tomto jave písať, nie je to nič jednoduché. Nedá sa totiž zmerať, odvážiť, nakresliť, zavrieť do škatule a pozorovať. Ba čo viac, ani úplne rozumne opísať. Vždy totiž pri vysvetľovaní zostáva niečo nevysvetliteľné. Zakaždým keď o týchto podivuhodných náhodách premýšľate, musíte sa nakoniec opýtať. Ale prečo to všetko tak funguje?
Neodbytná ryba
Psychológovia označujú túto záhadu ako nevysvetliteľné stretnutie dvoch alebo viacerých udalostí v čase, ktorý má pre toho, kto ich zažije, nejaký význam. Vo svojom výklade uvádza otec tejto myšlienky Carl Gustav Jung príklad s rybou. Počas jedného dňa sa mnohokrát stretol s jej podobou – ako s kresbou na okne autobusu, ako sen svojej pacientky, obedoval ju a večer ju videl ležať na brehu jazera.
Tento zvláštny jav súvisí aj so snami. Sníva sa vám niečo v noci a potom sa to stane aj v skutočnosti. Niekto tomu môže hovoriť jasnovidectvo, ale to by sme predsa nimi boli všetci. Veď každý z nás sa určite už niekoľkokrát vo svojom živote s niečím podobným stretol.
Jung pri svojich výskumoch používal aj špeciálne Zenerove karty, ktoré dokážu merať u ľudí telepatiu. Jeden karty losuje a druhý ich háda. Počas pokusov sa zistilo, že ľudia, ktorí hádajú, sú vo svojich odhadoch úspešnejší, ako by zodpovedalo štatistickej pravdepodobnosti. To viedlo psychológa k záveru, že stav našej psychiky odráža realitu, ktorú práve žijeme.
Čo to znamená?
Spomenula som si na svoj rozhovor s učiteľom z gymnázia, ktorého som pred pár mesiacmi náhodou stretla v nákupnom centre. On mi vtedy hovoril, že sa práve vyrovnáva s čudnými náhodami, ktoré ho stretávali. Obaja sme vtedy tušili, že ide o niečo veľmi dôležité, ale nevedeli sme to pomenovať. Špekulovali sme o tom, že všetko navôkol je jedna sieť. Sieť ciest. Ako v bludisku, ktoré poznáme z detských časopisov.
Začala som sa na rovnakú tému rozprávať s kamarátkami pri našej pravidelnej káve. Existujú náhody? Prečo sa nám dejú veci, ktoré vyzerajú ako náhody a pritom spolu tak neuveriteľne súvisia? Kamarátka Lívia pridala príbeh z predchádzajúceho dňa, keď jej príbuzný rozprával o panej, ktorú každý deň stretával v autobuse, ale už celé týždne ju nevidel. Predtým ako nastúpil do autobusu, na ňu myslel. A keď si sadol na svoje zvyčajné miesto, bola tam.
Každá z nás našla nejaký iný príklad. Nakoniec sme konštatovali, že žijeme v Matrixe, iste si pamätáte ten sci fi film, ktorý bol hitom pred vyše dvoma desiatkmi rokmi. V podivnej sieti, ktorá sa počas života zapĺňa, ale jej štruktúra je pevne daná. No, behá z toho mráz po chrbte. Skutočne je všetko dopredu nalinajkované?
Prečo to tak je?
Ani vám táto otázka nedá pokoja? Podľa slov psychológa existenciu takýchto pozoruhodných náhod môžeme len veľmi ťažko vysvetliť a uviesť do súladu s chápaním vesmíru tak, ako ho chápe materialistické myslenie. Ide teda o jav medzi nebom a zemou, o niečo, čo len tak ľahko nevysvetlíte.
Keď Jung študoval tieto tajomné náhody a prišiel so zistením, že náhodami vôbec nie sú, podporil ich dokonca aj jeho súčasník Einstein. A vysvetlenia tohto múdreho pána, prečo sa nám dejú tieto nezvyčajné náhody? Podľa jeho názoru sú v nás zakódované pravzory, ktoré riadia a ovplyvňujú všetko viditeľné aj neviditeľné, hmotné aj nehmotné. Uvedomil si, že tvoria aj most medzi vnútorným a vonkajším svetom a naznačujú, že medzi hmotou a vedomím existuje hraničná oblasť a keď sa jej dotkneme, v našom živote sa dejú tieto neuveriteľné udalosti.
Psychológ nám teda aj napriek výskumom trvajúcim dlhé roky povedal, že nás všetkých ovplyvňuje čosi, čo jestvuje medzi nebom a zemou. Možno budete sklamaní, že aj napriek vedeckým vysvetleniam nie sme o nič múdrejší.
Aj keď je synchronicita tajomstvo, teraz aspoň s istotou vieme, že existuje. Možno si ju začneme viac všímať a prinesie nám do života množstvo nezvyčajných situácií