Teplota hore, krvný tlak dolu
Ako vlastne reagujeme na zmeny s veľkými teplotnými rozdielmi? „Ľudské telo sa ľahšie prispôsobí vyššej teplote, ktorá narastá postupne. Vzostup teploty spôsobí rozšírenie všetkých ciev v koži, organizmus začne vylučovať vo zvýšenej miere pot a jeho odparovaním sa ochladzuje. Ak sa však zohrievame veľmi prudko, nemusí sa obehový systém s náhlym rozšírením ciev vyrovnať a človeku môže výrazne klesnúť krvný tlak,“ vysvetľuje MUDr. Milan Čech. V takej situácii sa človeku môže zatočiť hlava, príde mu zle, prípadne omdlie. Prvá pomoc spočíva v tom, že sa dotyčný položí a zdvihnú sa mu nohy. Napokon, to platí pri náhlom znížení tlaku všeobecne.
Pozor na deti a seniorov
Deti nechápu riziká spojené s horúčavami, preto treba dohliadať, aby dostatočne pili a nezdržiavali sa dlho na slnku. Druhou, rovnako ohrozenou skupinou sú seniori. Majú totiž všeobecne zníženú vnímavosť k pocitu smädu, takže u nich ľahšie nastane dehydratácia, ktorá sa v kombinácii s ich chronickými chorobami môže skončiť aj kolapsom.
Záťaž pre kardiakov
Pre pacientov s ischemickou chorobou srdca a chronickým srdcovým zlyhaním je horúčava obrovskou záťažou. Telo v snahe udržať telesnú teplotu v norme na ňu reaguje roztiahnutím periférnych ciev a potením. Srdce potom musí vynaložiť veľké úsilie na zachovanie primeraného krvného tlaku, čo ho extrémne zaťaží. Mnohí kardiaci navyše musia užívať močopudné lieky. Ak je ich pôsobenie umocnené veľkými stratami telesných tekutín v horúčave spôsobuje to v kombinácii s nedostatočným pitným režimom dehydratáciu a môže viesť k zhoršeniu obličkových funkcií.
Diabetici musia byť ostražití
Najmä ak si aplikujú inzulín, mali by venovať zvýšenú pozornosť pravidelnej a dostatočnej strave. Ak v horúčave skonzumujú menšie množstvo jedla, musia adekvátne tomu upraviť dávky inzulínu a byť opatrní i pri skladovaní inzulínu. Vysoké teploty mu škodia, môžu ho zničiť.
Na bublinky radšej zabudnite
Ako by mal v horúcich dňoch vyzerať náš pitný režim? Prispôsobiť ho musíme individuálnym potrebám, pretože viac tekutín ako človek pracujúci duševne či v klimatizovanom prostredí potrebuje ten, ktorý pracuje manuálne vonku či bez klimatizácie. Niečo by sme však mali dodržiavať všetci.
- Denne by sme mali vypiť dva a pol litra tekutín.
- Najväčšia časť z toho by mali byť nesýtené vody a nesýtené minerálne vody prípadne doplnené nesladenými ovocnými čajmi.
- Vhodné nie sú sýtené nápoje, ktoré síce ľahšie zaženú pocit smädu, ale môžu spôsobiť, že celkovo nevypijeme dostatočné množstvo tekutín.
- V horúcich dňoch by sme nemali konzumovať nápoje s obsahom kofeínu či sladké džúsy.