To, čo je dnes už bežné, sa rovnako muselo „zrodiť“ a dostať sa bližšie k nám. Tak je to aj so zdravými, s raw či vegan dezertmi.
Aj ty si bola pred rokmi jednou z priekopníčok?
Ak sa pozriem jedenásť rokov dozadu, tak tie, ktoré sme sa tomu na Slovensku venovali, viem spočítať na prstoch jednej ruky. Čiže áno, dá sa to tak povedať. Vtedy to bola ešte jedna veľká neznáma a všetko ohľadne zdravého životného štýlu sa iba začínalo. Posunuli sme sa výrazne dopredu, aj keď v oblasti, ktorej sa ja venujem, vidím ešte veľké možnosti a príležitosti na posun.
Čo ťa na túto cestu priviedlo?
Budem úprimná, bol to súhrn viacerých situácií dokopy. Dosť výrazným zlomom bolo pre mňa úmrtie môjho otca a krátko nato zistili nádor v hlave mojej mame. Bola som čerstvou mamou druhorodeného syna. V každej práci, v ktorej som dovtedy pracovala, som bola v extrémnom tlaku a sama som začala mať nejaké zdravotné problémy. Veľmi sa ma to všetko dotýkalo a vtedy som si uvedomila, že by som sa mala začať o svoje zdravie starať. Začala som pátrať po informáciách v knihách či na internete. A tam niekde som prvýkrát uvidela raw dezert. Bolo to proste niečo absolútne iné a nové. Moja zvedavosť bola veľká, chcela som ich vedieť pripraviť aj ja.
Tu sa začala moja profesionálna cesta. Od začiatku až po súčasnosť sa venujem iba bezlepkovo bezmliečnym dezertom s prihliadnutím aj na iné intolerancie či alergie. Veľkým paradoxom je, že som celé roky tvorila bez toho, aby som sama mala nejaký problém. Zmenilo sa to len pred pár mesiacmi, keď mi boli diagnostikované celiakia, alergia na mliečnu bielkovinu, intolerancia na sóju a histamínová intolerancia. Môj jedálniček sa radikálne zmenil. Teraz už absolútne rozumiem mojim zákazníkom. Aká dôležitá je pre nás dôvera v bezpečnosť surovín. Pretože tu už nejde o srandu, ide naozaj o zdravie. Tvorba jedla pre ľudí, ako som ja, je veľmi zodpovednou prácou.
A prečo práve dezerty?
Je to taká pekná voňavá práca (smiech). Ono to tak zvonku vlastne asi aj vyzerá, keď vo finále človek vidí ten krásny dezert či tortu. To je presne ako s tým ľadovcom. Hore nad hladinou, kde vytŕča ten malý kúsok, symbolizuje úspech nádherná torta. A na tom obrovskom kuse dole pod hladinou je všetka tá drina, nekonečné hodiny vo výrobe, niekedy smiech cez slzy, milión pokusov či nekončiaca sa byrokracia pri podnikaní. Ale aj dnes, po toľkých rokoch, by som sa znovu pre tie dezerty rozhodla. Aby ma to bavilo, nepozerám sa na dezert ako koncový produkt. Pozerám sa ešte zaň, predstavujem si, čo konkrétne sa stane v spojitosti s ním. Napríklad veľká radosť dieťatka, keď vidí na svojej oslave tortu, aj keď takmer nič netoleruje, no predsa len som dokázala niečo vykúzliť.
Radosť ženy, ktorá pre svojho manžela, ktorému len nedávno zistili celiakiu a alergiu na mliečnu bielkovinu, objedná dezerty a on si konečne s chuťou zamaškrtí. Veľké dojatie v očiach ženy, keď v torte odo mňa nájde snubný prsteň. A mohla by som pokračovať. Môj prístup je rovnaký. Nie je to len dezert. Nie je to len torta. Je to o tej výnimočnej chvíli, pre ktorú sa tvorí. A na to majú právo všetci ľudia, aj s potravinovými obmedzeniami. Aby som to mohla robiť oficiálne, potrebovala som si na začiatku dorobiť vzdelanie, keďže nie som vyučená cukrárka. Zdravotné obmedzenia, alergie či intolerancie naozaj pribúdajú.
Sú dezerty, ktoré vyrábaš, cestou, vďaka ktorej môže každý bez rozdielu maškrtiť?
Moja špecializácia v rámci cukrárstva nebola nikdy jednoduchá. Pretože som si na začiatku vybrala tvoriť dezerty bez lepku a bez mlieka. Postupne aj s ďalšími „bez“. Napríklad bez orechov, bez sóje, bez kukurice... Dlhé roky som sa venovala iba raw dezertom, ale po tých tisícoch, čo som ich vyrobila, som potrebovala nový vietor. Opäť cítiť to vzrušenie, znova hodiny a hodiny tvoriť nové recepty. Priniesť nové možnosti do obmedzených jedálničkov. Vždy som cítila akýsi záväzok voči nim. Predstavila som si samu seba, keby som mala problémy, ako by som určite ocenila, že na mňa niekto myslí a prináša mi niečo nové. Preto som postupne rozšírila výrobu o ďalšie dobroty. Vďaka tomu si takmer každý dokáže vybrať. Sladký život sa s príchodom intolerancií či alergií predsa nekončí.
Za posledné roky takýchto ľudí stále pribúda, nezabúdajme na nich. Okrem samotného zloženia treba pozornosť venovať aj tomu, z akých zdrojov dané suroviny pochádzajú. Moment, keď veľa z nás ešte hľadá skratku... Veľmi mi od začiatku záleží na tom, aby som používala čo najčistejšie suroviny s férovým pôvodom. Snažím sa vždy čo najviac zistiť o dodávateľovi či výrobcovi suroviny. Napríklad výrobca kakaového masla a kakaa, ktoré dlhé roky používam, je malá ekvádorská rodinná firma s viac ako 100-ročnou históriou.
Verná som mnohým kvalitným výrobcom od začiatku, aj tým našim slovenským. Verím na poctivú prácu. Čo však nemôžem, je vidieť do hláv cudzích ľudí, a neviem tak, na základe čoho a akých preferencií sa rozhodujú a konajú. V akej situácii sa nachádzajú, preto som sa naučila to nijako nesúdiť. Niektorým zatiaľ iba stačí, aby to proste spĺňalo vo výsledku potrebné, a cesta k tomu nie je pre nich podstatná. Zo skúsenosti však môžem povedať, že nenásilná edukácia má v tomto veľmi pozitívny význam a mení myslenie aj správanie ľudí. Ak hovoríme všeobecne o „živej strave“, mala by mať prínos a blahodarné účinky pre naše telo.
Raw dezerty sú nepečené, chutia výnimočne aj skvelo vyzerajú. Dá sa teda o nich hovoriť, že sú zdravé?
V tomto by som bola veľmi opatrná. Mnohí si na slove „zdravé“ budujú svoj biznis. Ja roky tvrdím, že raw dezert je stále iba dezert. Nič menej, nič viac. Akurát je vhodný pre ľudí s nejakými obmedzeniami, vegánov a pre tých, čo ich jednoducho milujú. Iba moje svedomie tvorcu a výrobcu rozhoduje, čo doň dám. Ak zoberiete recept a dva rôzne prístupy k surovinám, ktoré doň
vstupujú, na konci môžete mať dva absolútne rozdielne výsledky. Jeden lahodný, plný výborných a zdravých surovín, a ten druhý ťažký, plný tukov a spracovaných surovín. A stále sa bude nazývať raw dezert. Samozrejme,označiť ho ako zdravý zvyšuje v ľuďoch pocit, že robia pre seba niečo dobré. Ale, drahá žena, sladký dezert si proste vychutnaj bez výčitiek a pre zdravie môžeš robiť kopu iných vecí.
A čo taký veterník? Dá sa aj ten vyrobiť v alternatívnej forme? Spoznali by sme rozdiel?
Dobroty z odpaľovaného cesta patria k dokonalej klasike. A tak som sa kedysi aj ja na tvorbu alternatívneho veterníka veľmi tešila a mám ich za sebou už zopár tisíc vyrobených. Ten môj je štandardne bezlepkovo bezmliečny. A viem, že chutia všetkým bez rozdielu a sú súčasťou mnohých udaludalostí aj tam, kde alternatívu netreba.