Recepty sa dedia z generácie na generáciu, práve vďaka ich súdržnému viacgeneračnému životu. Konzumujú hlavne to, čo si sami dopestujú, čiže pšenicu, proso kukuricu, strukoviny a zemiaky. Dôležitú súčasť miestnej stravy tvorí sardínsky kváskový chlieb. Ako sladidlo používajú hlavne med, na dochutenie pokrmov rôzne bylinky, ktoré majú zároveň aj zdraviu prospešné vlastnosti. Sardínčania tiež tradične konzumujú syry z ovčieho a kozieho mlieka, ktoré obsahujú dostatok prospešných omega-3 mastných kyselín. Ich národnou špecialitou je červené víno Cannonau.
Šlofík a víno
O účinkoch tohto vína sa špekuluje v súvislosti s dlhovekosťou, čo potvrdzujú aj štúdie o priaznivom pôsobení polyfenolu resveratrolu, ktorý toto víno obsahuje. Známy je aj zmysel pre humor, hlavne u miestnych mužov, ktorí sa radi stretávajú a zabávajú pri pohári dobrého vína. Možno práve toto im pomáha dožiť sa v zdraví a vo vitalite aj viac ako 100 rokov. Poobedňajší spánok, víno a mätový čaj. Na gréckom ostrove Ikaria žije veľa obyvateľov, ktorí už oslávili 90. narodeniny, dokonca je ich 3-krát viac ako inde v Grécku. Starí Gréci vedú aktívny život, stále pracujú, jazdia na bicykli, sú sebestační... Čím to je? Majú iný životný štýl, ktorý vyplýva z krajiny, v ktorej žijú. Ľudia na tomto zabudnutom ostrove, ďaleko od civilizácie, sa venujú najmä farmárčeniu a lovu rýb. Používajú olivový olej, jedia ovocie a zeleninu, ktoré si sami dopestujú. Mäso jedia len občas, podobne ako aj rafinovaný cukor a múku.
Doprajú si veľa spánku, pravidelne si zdriemnu aj počas dňa, možno práve toto je kľúč k ich dlhovekosti. Okrem poobedného spánku si miestni obyvatelia zvyknú počas dňa vychutnať tradičný grécky bylinkový čaj z divorastúcej mäty. Povrch ostrova je kopcovitý, neustálym chodením hore a dolu sa udržiavajú v dobrej fyzickej forme. Viacerých výskumníkov zaujímalo tajomstvo dlhovekého života na ostrove a zistili, že miestni obyvatelia nedajú dopustiť na pohár domáceho vína, ktoré si dajú každý deň. Toto víno však nikdy nepijú osamote, vždy spolu so susedmi, s rodinou a priateľmi. Tofu, priatelia a ikagai Ostrovy Okinava na južnom konci Japonska sú historicky známe dlhovekosťou svojich obyvateľov, kedysi boli nazývané aj krajinou nesmrteľných. Možno tajomstvo dlhovekosti tohto národa je práve v ich silných sociálnych väzbách. Udržiavajú si celoživotný okruh priateľov, s ktorými sa vzájomne podporujú až do smrti.
Dôvod prečo vstať
Ľudia na tomto ostrove vstávajú ráno veľmi skoro a typické pre starších ľudí je, že majú svoje „ikagai“, teda dôvod, prečo ráno vstať z postele. Pomáhajú s výchovou vnúčat alebo pravnúčat, lovia ryby pre svoju rodinu alebo priateľov, pestujú ovocie a zeleninu, učia deti staré bojové umenia... Musia sa proste cítiť užitoční až do vysokého veku. Okinavská strava je bohatá na zeleninu, bataty, jedlá zo sóje, ako sú tofu a miso polievka. Typické pre tento región sú fermentované sójové potraviny. Bravčové mäso je ich tradičný slávnostný pokrm, ktorý si doprajú len občas a v malom množstve. Zázvor a kurkuma, to sú najviac používané koreniny na ostrove, lebo poznajú ich liečivé vlastnosti. A hlavne, neprejedajú sa. „Hara hachi bu“ je stará mantra obyvateľov Okinavy, ktorú si hovoria pred každým jedlom. Pripomína im, aby prestali jesť, keď sú sýti na 80 %. S radosťou pracujú vo svojich záhradách, takže majú dostatok fyzickej aktivity a zároveň aj čerstvej zeleniny. Hovoria, že táto práca im pomáha odbúrať akýkoľvek stres.