Prečo sa bojíme vyčnievať?
V minulosti sa to nevyplácalo. Človek, ktorý bol vylúčený zo spoločnosti, z klanu – neprežil. Dnes sa však dá prežiť aj bez skupiny. Nehovorím, že je to cieľ. Ale už tu nie je reálna hrozba prísť o život. Historicky to však máme naučené ako modely správania, bojíme sa byť neprijatí či nepochopení, túžime zapadnúť skoro za každú cenu. Človek, ktorý vyčnieval, či už pozitívne, alebo negatívne – vždy čelil buď vylúčeniu zo skupiny, výsmechu, odsúdeniu, ohováraniu, nepríjemnostiam, alebo hoci len nepochopeniu. Ak však človek niečo také zažije a svoju bolesť z toho spracuje, vie byť oveľa chápavejší, láskavejší, múdrejší a empatickejší. Ak nie, rovnako sa stáva odsudzujúci, nechápavý, priam pomstychtivý a zlomyseľný. A sme opäť pri začiatku. To, ako naložíte so svojimi skúsenosťami, je len na vás. Niekto sa stáva s každou boľavou skúsenosťou chápavejší a láskavejší i múdrejší a niekto zatrpknutejší a zlostnejší, odbavujúci sa na ostatných. Preto je nesmierne dôležité všetky svoje zlé, ale aj dobré, radostné skúsenosti si spracovať a vyťažiť z nich čo najviac múdra i dobra.
Čo je teda najdôležitejšie?
Žena potrebuje mať odvahu zariadiť si svoj život k svojej spokojnosti. Teda aj to, ako bude vyzerať, ako sa o seba bude starať, koho bude mať za partnera, partnerku, kamarátku, kamaráta, koho bude mať v okruhu svojich blízkych ľudí, koho a ako bude zo svojej rodiny kontaktovať a púšťať k sebe, ako bude vychovávať svoje deti, i to, akú bude robiť prácu, tráviť svoj voľný čas či relaxovať, alebo aj to, že si niečo z toho jednoducho nevyberie. Prosto, bude mať odvahu nastaviť si svoj život k svojej spokojnosti. To je tá najlepšia starostlivosť o seba.
Úvod jednej z kapitol knihy Naštartujte sa, prosím od psychoterapeutky Júlie Halamovej:
„Predstavte si, že ste vo vzťahu s niekým, koho nemilujete, nerešpektujete, nepáči sa vám, kto má veľa defektov psychických aj fyzických, a celkovo je bezcenný. Totálny lúzer. Teraz si predstavte, že musíte byť v tomto vzťahu po zvyšok svojho života, lebo jednoducho nemáte na výber. Ako by ste sa v tom vzťahu cítili? Čo všetko fatálne by tento vzťah spravil s vašimi emóciami, myšlienkami, so správaním a celkovo s každodenným životom?
Aby bolo jasné, ten niekto ste VY. Nič na svete nie je dôležitejšie ako váš vzťah so sebou samým.
On udáva tón každej vašej činnosti, každému vášmu ďalšiemu vzťahu a vôbec každej chvíli vášho života. Vzťah, ktorý máte sami so sebou, a to, ako sa o seba staráte, je zásadný pre vaše blaho a tiež pre vytváranie zdravých a šťastných vzťahov s ostatnými, rovnako ako pre váš pracovný výkon. Starostlivosť o seba môže znamenať pre každého niečo iné, sme rozdielni ľudia žijúci v iných súvislostiach. Ale vnútorný dialóg ovplyvňujúci našu spokojnosť vo všetkých oblastiach nášho života vedieme vždy. Byť k sebe láskavý a postaviť sa za seba sú tie najlepšie veci, ktoré pre seba môžete urobiť. A často aj najťažšie.“