Aké sú najvážnejšie rizikové faktory Alzheimerovej choroby?
Ako som už povedal, ide o vekovo podmienené ochorenie. Na Alzheimerovu chorobu neochoriete v predškolskom veku alebo pred maturitou, pretože pri neurodegeneratívnych ochoreniach sú okrem ukladania určitých bielkovín potrebné aj ďalšie procesy v mozgu, ktoré vedú k tomu, že postihnuté bunky postupne strácajú nielen funkčnosť, ale dochádza aj k ich zániku. A tieto procesy sú zjavnejšie vo vyššom veku. Alzheimerova choroba je zároveň častejšia u žien. A ďalším z rizikových faktorov je aj zle liečený vysoký krvný tlak. Ukazuje sa, že aj štýl života je veľmi dôležitý.
Ochrannú úlohu majú časté sociálne kontakty, stretávanie sa s rôznymi ľuďmi, kultúrne záujmy, divadlo, spoločenské udalosti. To, čo nás núti, aby sme boli pohotoví, vymieňali si informácie a mozog aktívne využívali. A čím viac mozog zamestnávame, tým vyššie máme to, čomu sa hovorí kognitívna rezerva. („Trénovaný“ mozog dokáže posunúť hranicu, po prekročení ktorej sa objaví porucha či strata niektorých jeho funkcií. Nervové bunky nám síce odumierajú rovnako ako ostatným, avšak vďaka vytrénovanému mozgu dokážeme strate funkcií nejaký čas zabrániť. Aj preto sa odporúča trénovanie pamäti. Lúštenie krížoviek však nie je príliš efektívne. Oveľa užitočnejšie je podľa lekárov hrať pexeso, šach, učiť sa jazyky, vyhľadávať a udržiavať kontakty s ľuďmi, pozn. red.) Takže ak veľa čítame a udržiavame sociálne kontakty, lepšie sa dokážeme Alzheimerovej chorobe brániť. Sme na tom lepšie, než keď sme izolovaní, nestaráme sa veľmi o život okolo seba a žijeme pohodlným jednoduchým životom.
Aké máte na to vysvetlenie?
Neurónová sieť má u každého človeka inú komplexnosť. Pri Alzheimerovej chorobe z nej začínajú vypadávať jednotlivé oká a sieť sa stáva oveľa chatrnejšou. A aj keď ubúdajú oká rovnakou rýchlosťou, pri menej rozvinutej neuronálnej sieti vedie taký výpadok k rýchlejšiemu rozvoju príznakov. Ľudia, ktorí majú vyššiu kognitívnu rezervu, čiže mozog viac využívajú, majú neurónovú sieť oveľa zložitejšiu, a choroba sa u nich objaví až oveľa neskôr. Alebo u nich prebieha skryto a nemusí sa dlho prejaviť.
Prečo sú ženy zraniteľnejšie? Iba tým, že sa dožívajú v priemere o viac ako šesť rokov vyššieho veku ako muži, to asi nebude. Pretože tvoria až dve tretiny všetkých pacientov s Alzheimerovou chorobou...
Predpokladá sa, že je to kvôli ochrannému pôsobeniu estrogénov. (Než stratia ženy vo veku 45 až 55 rokov plodnosť, poskytujú im ženské hormóny zvýšenú ochranu kvôli tehotenstvu a rodeniu detí, čo je najdôležitejší program prírody. Ženy majú preto v lepšom stave kardiovaskulárny systém, je u nich menej infarktov, vydržia viac aj v obdobiach hladomorov a pandémií, pozn. red.) Po menopauze však hladina estrogénu výrazne klesá, a práve vtedy u žien dochádza k nárastu početnosti Alzheimerovej choroby. Samozrejme, ponúka sa otázka, či by nebolo užitočné podávať všetkým ženám hormonálnu substitučnú liečbu ako prevenciu. Lenže hormonálna substitučná liečba nie je úplne bez rizík.
Pokiaľ ju žena dostáva od svojho gynekológa, sme z hľadiska prevencie Alzheimerovej choroby radi. Ale nemáme dáta na to, aby sme mohli plošne hormonálnu substitučnú liečbu odporúčať len kvôli prevencii Alzheimerovej choroby.
Môže byť rizikovým faktorom aj dedičnosť?
Existujú dedičné formy Alzheimerovej choroby, keď je príčinou ochorenia mutácia v niektorom z génov, to sa však týka menej ako 5 % prípadov. Jednu vec už však vieme: ak máme v prvom stupni príbuznosti, čo je otec, matka, sestra alebo brat, niekoho s Alzheimerovou chorobou, je riziko, že na ňu sami ochorieme, zhruba 1,5-krát vyššie ako u ostatných ľudí v porovnateľnej vekovej skupine.
Sú pre vznik Alzheimerovej choroby nebezpečné i časté úrazy hlavy?
V mnohých štúdiách sa potvrdilo, že úrazy hlavy riziko Alzheimerovej choroby zvyšujú. Otázkou však je definícia, aký ťažký úraz hlavy by to mal byť. Napríklad u hráčoch amerického futbalu, čo je oveľa tvrdšia forma športu ako klasický futbal, je vyšší výskyt demencií. Bolo to spôsobené tým, že úrazy hlavy tam boli naozaj ťažké a mnohokrát opakované... Ale nie všetci mali Alzheimerovu chorobu, objavoval sa u nich aj iný typ demencie, viac viazaný na opakované úrazy hlavy.
Ak sa Alzheimerova choroba začína poruchami pamäti, kde je tá hranica, ako rozpoznať „bežné“ zabúdanie a ochorenie?
Nie každá porucha pamäti nutne musí byť hneď prvým príznakom Alzheimerovej choroby. Na druhej strane platí, že čím neskôr liečbu začneme, tým horšie máme výsledky. Lieky nepôsobia na už poškodené bunky, ale len na tie, ktoré zatiaľ nie sú chorobou zasiahnuté. A je veľká škoda, keď sa k nám ľudia dostanú už v pomerne rozvinutom štádiu ochorenia len preto, že okolie podcenilo ich pamäťové výpadky a mylne ich prisudzovalo veku.
Samozrejme, určitá porucha výkonu pamäti, reči aj horšia hybnosť je vo vyššom veku normálna, ale nápadná porucha pamäti, keď majú starší ľudia pocit, že sú na tom horšie ako ich rovesníci, by nás mala varovať vždy. A v prípade pochybností je lepšie zájsť za praktickým lekárom, ktorý môže urobiť prvý skríning a potom odoslať pacienta na ďalšie vyšetrenie, ak je to potrebné. Je to niečo, čo sa naozaj zásadným spôsobom môže pozitívne prejaviť v ďalších rokoch.
Akým spôsobom dokážete vyšetriť, či už pamäťové bunky nenapadla Alzheimerova choroba?
Hipokampus je štruktúra umožňujúca triediť informácie, ukladať ich a potom ich z dlhodobej pamäti zase vytiahnuť. Pri Alzheimerovej chorobe je toto ukladanie aj vybavovanie si z pamäti postihnuté. Tieto procesy sme schopní veľmi dobre zmerať. Máme pamäťové aj ďalšie neuropsychologické testy, umožňujúce citlivé a veľmi presné vyšetrenie. Normy sú vždy pre vek aj stupeň vzdelania, takže sme inak nároční na štyridsiatnika a inak na deväťdesiatročného človeka.
