
Predpokladá sa, že karfiol pochádza z východného Stredomoria, z Cypru, Kréty a možno aj z Turecka. Či ho poznali Rimania, ťažko dnes zistíme, isté je však, že ho s určitosťou poznali obyvatelia stredovekého Talianska a v čulom obchodnom styku sa v polovici 16. storočia dostal aj do strednej Európy. Od tých čias popularita aj spotreba karfiolu rástla, výrazný vzostup však nastal v druhej polovici 20. storočia, keď sa na svete pestoval asi na 350-tisíc hektároch a ročne sa ho zberalo viac ako 4,5 milióna ton.
Nesmie nikdy trpieť suchom
Karfiol je z hlúbovín najnáročnejší na hnojenie a ošetrovanie. Pestuje sa ako skorý alebo neskorý. Má zdužnatené zväčšené súkvetie, ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov. Pre skoré jarné pestovanie potrebujeme kvalitné priesady siate už v januári, na jesenný zber sadíme karfiol zväčša ako následnú plodinu. Počas pestovania nesmie nikdy trpieť suchom. Ak chceme dosiahnuť bielu farbu ružice, v konečnej fáze rastu zväzujeme (alebo zalomíme) listy, aby sa na vyvíjajúcu ružicu nedostalo slnko. Čím mladšie ružice sa zberajú, tým dlhšie vydržia. No čím dlhšie rastú, tým je v nich viacej vitamínu C a menej dusičnanov.
Rýchlený karfiol má nevýhodu, že sa v ňom na rozdiel od brokolice kumuluje pomerne veľa dusičnanov. Pri skladovaní sa má karfiol ukladať ružicou nadol a hlúbom nahor, a to aj v domácnostiach, počas uloženia dochádza k transportu dusičnanov z ružice do listov, čo je zo zdravotného hľadiska výhodné. Naopak, v ružici pribúdajú sacharidy, voľné aminokyseliny, draslík, sodík, horčík a vápnik.
Účinky na zdravie
Je ideálny na chudnutie
Jeho varená verzia je ideálnym jedlom pre každého, kto chce schudnúť. Obsahuje minimum kalórií a vyvoláva pocit sýtosti.
Usmerňuje tráviaci proces
Je ľahko stráviteľný, odporúča sa ľuďom so žalúdočnými chorobami (gastritídou, vredmi, so zápchou, s hnačkou, pri podráždení či zápale hrubého čreva).
Článok pokračuje na ďalšej strane