Citrusy
Drvivá väčšina citrusov sa k nám dováža s chemicky ošetrenou kôrou (výrobcovia a obchody musia túto skutočnosť uvádzať). Najčastejšie sú to pesticídy alebo fungicídy, ktoré sa používajú proti rastu plesní. Chémie sa nezbavíte ani dôkladným umytím, pretože väčšina týchto látok je málo rozpustná vo vode. Zvyšky pesticídov sa nachádzajú aj na povrchu niektorých druhov zeleniny, napríklad na rajčinách. Jana Hajšlová odporúča ovocie aj zeleninu umývať radšej v teplej vode a použiť aj kefku, no aj tak môžu na povrchu zostať zvyšky. Ak si preto chcete dať celý citrón napríklad do čaju alebo použiť jeho kôru, siahnite po biocitrónoch.
Plesnivé potraviny
Nahnité a plesnivé potraviny by mali okamžite skončiť v koši. Mnohí iba odrežú poškodenú časť, odborníci však varujú, že mykotoxíny v nej obsiahnuté prenikajú do celého obsahu. Mykotoxíny sú látky, ktoré vznikajú ako produkty látkovej premeny toxinogénnych kmeňov mikroskopických húb (plesní) a na ľudské zdravie majú toxické účinky. Mimoriadne nebezpečné sú takzvané aflatoxíny, pretože majú schopnosť hromadiť sa v ľudskom tele. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR poškodzujú pečeň a môžu prispieť k vzniku zhubných nádorov. Jednorazová konzumácia takto zasiahnutého jedla vám nič nespôsobí, treba si však dávať pozor na pravidelné dávky napríklad pri jablčnej šťave – aby nebola lisovaná z napadaných jabĺk.
Sladkosti
Samotný cukor a jeho zvýšený príjem sa označuje za jednu z novodobých epidémií ľudstva. Pri sladkostiach treba starostlivo sledovať zloženie, najmä ak ich dávate deťom. Možno paradoxne nebezpečnejšie ako klasický repný cukor sú rôzne náhradné sladidlá. Napríklad sukralóza v žuvačkách (je niekoľko stonásobne sladšia ako sacharóza, teda „stolový“ cukor) má podľa niektorých výskumov podobné účinky ako DDT – insekcitíd, ktorý je karcinogénny a môže narúšať hormonálny systém. Nebezpečný môže byť aj mix rôznych chemických farbív. Opatrný treba byť najmä pri extrémne lacných a umelo farbených sladkostiach.
Farebné limonády
Tu platí takmer bezvýhradne – čím farebnejšie, tým jedovatejšie. Najmä pri rôznych „rádioaktívnych“ odtieňoch treba zbystriť pozornosť. Umelé farbivá totiž majú často jediný zmysel – estetické zvýraznenie. Samy osebe nemusia byť toxické, ich dlhodobé užívanie v kombinácii s náhradnými sladidlami však už áno. Niektoré farbivá sa dávajú do súvislosti s nárastom hyperaktivity u detí, túto možnosť potvrdila aj štúdia Food Standards Agency vo Veľkej Británii z roku 2007. V Európskej únii je pridávanie mnohých farbiacich „éčok“ do potravín zakázané. Niektoré žlté „azofarbivá“ sú podozrivé, že vyvolávajú detskú hyperaktivitu, zelené alergiu a astmu, červené zas kožné reakcie.
Čipsy a hranolčeky
Zemiakové lupienky sa dlhodobo ocitajú na zozname potravín, ktoré by sme si mali dopriať len výnimočne. „Na začiatku 21. storočia sa prišlo na to, že v potravinách, ktoré sú bohaté na škrob a sú príliš dlho a zbytočne tepelne spracované, vzniká látka akrylamid, ktorá je jednoznačne karcinogénna,“ hovorí Jana Hajšlová. Akrylamid vzniká z prirodzených zložiek niektorých potravín tepelným namáhaním pri teplote 120 až 130 stupňov Celzia. Ak si ich pripravujete doma (podobne ako napríklad zemiakové hranolčeky), mali by byť zlatisté, no nie hnedé až pripálené, vtedy totiž riziko narastá. Podľa odborníčky na toto zistenie zareagovali výrobcovia aj tým, že na lupienky pestujú špeciálne zemiaky, ktoré majú málo asparagínu, ktorý je jednou z kľúčových zložiek pri tvorbe akrylamidu.
Morské ryby
O benefitoch rybieho mäsa sa nemožno sporiť, no v posledných rokoch viacerí odborníci upozorňujú na to, že v dôsledku znečistenia morí a oceánov sa stávajú aj slušnou zásobárňou rozličných škodlivín. Poukazovalo sa napríklad na vysoký obsah ortuti či iných ťažkých kovov. Ukazuje sa však, že oveľa väčším problémom sú rakovinotvorné dioxíny (typu PCDD/Fs). K najviac kontaminovaným patria ryby pochádzajúce z Baltického a Severného mora, podľa údajov z českého združenia Arnika je obsah dioxínov v týchto rybách až desaťkrát vyšší než v rybách z južnej pologule a Tichomoria. Neznamená to, že ryby nemáme jesť, len je dobré kombinovať rôzne druhy a tiež striedať sladkovodné a morské.
Údeniny
Bežne predávané údeniny obsahujú rôzny mix chemických konzervačných látok a tiež dusičnany, ktoré sa v tráviacom trakte môžu premeniť na dusitany, nebezpečné pre deti, či nitrozoamíny, ktoré zas môžu prispieť k rakovine hrubého čreva a konečníka. „Údenie je úprava, ktorá ak nie je dobre urobená, môže viesť ku kontaminácii povrchu potraviny karcinogénnymi polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi,“ upozorňuje Hajšlová. Takže opäť – kúsok šunky či dobrej salámy raz za čas vám neublíži, nemali by sa však v jedálničku objavovať denne a vo veľkom množstve.
Čaj a káva
V čaji sa môžu nachádzať napríklad zvyšky pesticídov, Jana Hajšlová spomína, že pred pár rokmi v jednej vzorke čínskeho čaju našli až 20 rôznych škodlivín. Situácia sa však podľa nej medzičasom zlepšila, napriek tomu je dobré si overovať, či čaj, ktorý si kupujeme, pochádza z kontrolovaných zdrojov. Rovnako si treba dať pozor na pôvod kávy – v nekvalitných várkach sa totiž nezriedka objavia plesnivé kávové bôby. A v nich toxický ochratoxín (jeden z mykotoxínov), ktorý nezmizne ani pražením. Platí tu zväčša úmera – čím lacnejšie, tým vyššie riziko.
Energetické a light nápoje
Rozhodne by sa im mali vyhýbať deti a citlivé osoby – kombinácia agresívnej kyseliny fosforečnej, kofeínu, taurínu a náhradných sladidiel dá zabrať najmä tráviacemu traktu. Pri takzvaných „light“ nápojoch môžu byť rizikom práve menej kalorické náhradné sladidlá používané namiesto klasického cukru. Napríklad aspartám bol podľa tvrdenia časopisu The Ecologist na zozname biochemických zbraní Pentagonu, dnes je súčasťou mnohých druhov týchto limonád, ale aj žuvačiek a cukríkov.
Vrecúškové polievky a bujóny
Práve v nich sa najčastejšie stretávame s glutamanom sodným, zvýrazňovačom chuti, ktorého nadmerné užívanie sa spája s poškodeniami mozgu či celkovým dráždením organizmu. Opäť platí – ak si raz za čas dožičíme čínsku instantnú polievku, nemala by nám uškodiť. Problémom je, že glutaman sa používa aj v množstve ďalších produktov, ako sú bujón, paštéty, údeniny či rozličné dochucovadlá. Ani označenie „bez glutamanu“ na obale nemusí zaručovať, že v sypkej zmesi polievky sa neobjavia iné zvýrazňovače chuti.
