Veronika žila v rodinnom dome od narodenia a vždy v rodine používali vodu z vlastnej vŕtanej studne. Problémy s ňou nikdy nemali – či už ju používali len na pranie a sprchovanie, alebo aj na varenie a pitie. „Raz sa u mňa však začali prejavovať žalúdočné problémy. Párkrát ma prehnalo, nasadila som si diétu a mala som pocit, že je to o čosi lepšie. Problémy sa však opäť vrátili,“ rozpráva Veronika, ktorá v ďalších dňoch aj napriek diéte stále behala na toaletu. „Bolo mi aj vyslovene zle a ťažko od žalúdka, chytali ma kŕče. Samozrejme, že som to riešila diétnym režimom a jeho základom bolo čo najväčšie zavodnenie,“ rozpráva Veronika, ktorá vtedy netušila, že samej sebe spôsobuje čoraz väčšie problémy. „Pochopiteľne, zašla som k lekárovi. Keď problémy neustupovali ani po ďalších dňoch, začal sa ma viac vypytovať na stravu a pitný režim. Keď som spomenula, že pijem vodu zo studne, hneď sa ma s výčitkou spýtal, kedy sme si ju dali naposledy skontrolovať. No pravdou bolo, že už niekoľko rokov sme sa o jej obsah nijako zvlášť nestarali. Prestala som ju piť. Deti aj manžel pili vodu zo studne minimálne aj predtým, a nalievali sa zväčša malinovkami, čo som im vždy zazlievala. A nakoniec som na to aj tak doplatila ja. Problémy po pár dňoch ustúpili. Vodu sme si dali skontrolovať a našli sa v nej škodlivé látky, vraj kontaminácia zo zvierat. Samozrejme, studňu sme hneď dezinfikovali, a rozbory dávame robiť pravidelne. Pravdou však zostalo, že studničnú vodu už pijem, len ak nemám doma nič iné. Hoci mi vravia, že je zdravá – a pravdou je aj to, že mi aj pri jej občasnom požívaní odvtedy nič nebolo,“ uzatvára svoje rozprávanie Veronika.
Zdravá voda?
Voda má nezastupiteľné miesto v živote každého živého organizmu. Denne by sme mali vypiť dva až tri litre vody, samozrejme, aj v závislosti od veku, váhy aj námahy. Odborníci neustále odporúčajú ako najlepšiu tekutinu práve vodu. Čo by teda mala obsahovať? „Zdravotne bezpečná pitná voda musí spĺňať limity kvality vody, ktoré udáva aj legislatíva. Voda musí obsahovať minerálne látky vo vyváženom pomere. Obsah vápnika, horčíka a fluóru má pozitívny vplyv na zdravie. Obsah hliníka, mangánu, zinku, železa, medi a jódu je vo vyššom množstve toxický, v nízkych koncentráciách je však potrebný esenciálne,“ uvádza Ing. Eva Miškovičová, vedúca laboratórií Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Hoci je teda voda významným zdrojom viacerých minerálnych látok, musia byť tieto prvky v optimálnom pomere. „Vápnik a horčík sú pre ľudské zdroje nevyhnutné. Organizmus si ich nevie sám vytvoriť, musia sa dodávať nápojmi a potravou. Nedostatok vápnika predstavuje zvýšené riziko osteoporózy, obličkových kameňov, ochorení ciev, srdca a mozgu. Pri nevyhovujúcom príjme horčíka je zas zvýšené riziko vysokého krvného tlaku a srdcovo-cievnych ochorení,“ vysvetľuje odborníčka. Okrem zloženia však na kvalitu vody vplýva aj to, ako vyzerá – aj to totiž môže mať vplyv na to, či jej človek vypije dostatok. „Pitná voda by hlavne svojimi senzorickými vlastnosťami nemala zabraňovať spotrebiteľovi jej požívaniu. To sa týka teda najmä jej vzhľadu,“ dodáva odborníčka.
Čo v nej nesmie byť
Okrem prekročených limitov pre minerálne látky, ktoré sú stanovené na základe primeraných potrieb človeka, sú aj látky, ktoré sa vo vode určenej na pitie či varenie nesmú nachádzať. Môžu byť totiž rizikom pre vznik viacerých, a to aj závažných ochorení. „Voda nesmie byť zdrojom epidemiologického rizika, teda nesmie obsahovať napríklad koliformné baktérie či enterokoky. Nesmie tiež predstavovať toxikologické riziko s akútnymi zdravotnými účinkami, čo sa týka napríklad vysokých koncentrácií arzénu a chrómu. Neprípustný je aj výskyt nežiaducich látok s neskorými zdravotnými účinkami,“ uvádza Ing. Eva Miškovičová. Nekvalitná a nevyhovujúca voda sa môže prejaviť viacerými spôsobmi – najmä tráviacimi ťažkosťami alebo vyrážkami. Pri každej zmene zdravia – najmä pri pravidelnom požívaní studničnej vody alebo vody z neovereného zdroja, preto treba navštíviť lekára. „K častým znečisteniam patria indikátory fekálneho znečistenia, ktoré spôsobujú črevné ťažkosti, infekcie močových ciest, zápaly srdcového svalu či brušné infekcie. V určitých oblastiach Slovenska je častý nadlimitný výskyt arzénu, ktorý je podozrivý karcinogén,“ uvádza Ing. Eva Miškovičová, podľa ktorej sa táto toxická látka môže do vody dostať z podložia. Ďalšie znečistenie neraz spôsobujú aj dusičnany – a to najmä v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom. „V tráviacom trakte sa dusičnany vplyvom niektorých druhov baktérií redukujú na toxickejšie dusitany, ktoré po vstrebaní do krvi spôsobia premenu krvného farbiva hemoglobínu na methemoglobín, ktorého schopnosť prenášať kyslík je obmedzená. Riziko ochorenia – methemoglobinemie, hrozí hlavne dojčatám vo veku do 3 mesiacov,“ upozorňuje Ing. Eva Miškovičová.
Zdravá, ale problémová
Niektoré látky vo vode sú síce žiaduce, na druhej strane môžu spôsobiť viaceré problémy najmä so zafarbením vody alebo jej tvrdosťou. To sa, samozrejme, ďalej prejavuje aj pri používaní vody napríklad na pranie či varenie. „Pod tvrdosťou vody sa rozumie súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Nežiaducimi prejavmi zvýšenej tvrdosti vody je tvorba vodného kameňa vo varných nádobách, teplovodných rúrach, ohrievačoch vody, kotloch, vyššia spotreba pracích prostriedkov,“ vysvetľuje Ing. Eva Miškovičová, podľa ktorej tak príliš tvrdá voda môže na jednej strane spĺňať zdravotné požiadavky, na druhej však nespĺňa technické. Podobne to môže byť aj so železom, ktoré patrí k najčastejším nežiaducim látkam vo vode. Spôsobuje zafarbenie, ktoré sa môže prejaviť napríklad aj pri praní.
Zdravá studňa
Najčastejšie problémy spôsobuje práve studničná voda, ktorej zloženie sa môže ľahko zmeniť – a to aj zo dňa na deň, pri kontaminácii zvieratami, alebo aj po búrkach či pri rýchlom topení snehu. Zloženie vody ovplyvňuje aj poľnohospodárska aktivita v okolí, ale aj podložie, z ktorého sa do vody môžu uvoľňovať zdraviu prospešné, ale aj škodlivé látky. Problémy neraz nastávajú najmä pri studniach vyhĺbených neodborne. „Pri kopaných studniach, ktoré nie sú utesnené, je veľká pravdepodobnosť, že pri väčších búrkach dochádza k prieniku povrchovej vody a k prípadnej kontaminácii. Môžeme to pozorovať na senzorických vlastnostiach vody, keď sa voda zakalí, je hnedastá, obsahuje zrnká zeminy či piesku. Ak ale ide o mikrobiologickú kontamináciu, nespozorujeme ju bez mikrobiologického rozboru,“ upozorňuje odborníčka zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. „Na vyhĺbenie vŕtanej studne je potrebné prizvať odbornú firmu, ktorá pozná geologické podložie a vie, do akej hĺbky je potrebné studňu navŕtať, aby mal spotrebiteľ kvalitnú pitnú vodu. Pri kopanej studni je potrebné okolie vyčistiť a upraviť, vodu zo studne vyčerpať, steny studne mechanicky vyčistiť, z dna odstrániť usadený kal, dno pokryť 30- až 50-centimetrovou vrstvou štrku alebo piesku. Jednotlivé prstence studne treba tiež utesniť, aby sme zamedzili prenikaniu povrchovej vody do studne,“ uvádza Ing. Eva Miškovičová. Zloženie vody treba pravidelne, aspoň raz ročne, kontrolovať odbornými rozbormi, rovnako jej zloženie treba preveriť pri akejkoľvek vizuálnej zmene. Ak sa kontaminácia potvrdí, treba studňu dezinfikovať.
A čo filtrovanie?
Niektorých nevhodných látok vo vode sa možno zbaviť jej filtrovaním. To však odborníci odporúčajú len v prípade, že voda je dlhodobo hygienicky nevyhovujúca. Filter pritom treba prispôsobiť tomu, čo z vody chceme odstrániť. Pokiaľ máme vodu z vodovodu, ale aj studničnú vodu, ktorá zložením zdraviu vyhovuje, odborníčka nevidí dôvod ju ďalej upravovať. „Niektoré filtračné zariadenia sú založené na reverznej osmóze. Takto vyrobená voda je demineralizovaná, zbavená všetkých biologicky významných minerálnych látok, ktorých prísun do organizmu je nenahraditeľný. Odbúrava sa hlavne vápnik a horčík. Zároveň hrozí zvýšené riziko mikrobiálnej kontaminácie vody pri nesprávnej údržbe zariadenia. Pravidelná konzumácia demineralizovanej vody má pritom nepriaznivý vplyv na črevnú sliznicu a metabolizmus,“ uzatvára Ing. Eva Miškovičová zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti.