Počas horúčav sa prudké ochladenie mnohým z nás javí ako najlepšie východisko pred vysiľovaním organizmu neprimerane vysokými teplotami. Aj preto majú mnohí celé dni pootvárané okná na celom dome alebo aj v aute, prípadne siahajú po rôznych ventilátoroch i klimatizáciách. A hoci je uprostred štyridsaťstupňových horúčav prúd chladného vzduchu vykúpením, dobrý pocit z ochladenia sa zakrátko môže zmeniť na bolestivý zdravotný problém.
Riziká klimatizácie
Klimatizácia patrí k moderným spôsobom ochladenia i čistenia vzduchu v interiéri. Má mnoho predností, ale zároveň aj negatív. K nim patrí neprimerané ochladzovanie, baktérie, ale aj nesprávne nasmerovaný prúd vzduchu. To všetko sa môže prejaviť negatívne aj na zdraví. „Ako človek reaguje na klimatizáciu, závisí od vnímavosti jedinca, od celkovej odolnosti organizmu a stavu imunitného systému, od jeho zdravotného stavu,“ uvádza Mgr. Michal Jajcaj, vedúci odboru životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva. K najčastejším problémom patria bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu, porucha imunity. „Pri dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba, teda pociťujeme únavu, malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia. Príliš nízka teplota v interiéri môže ľuďom prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia môže byť rizikom pre ich zdravie,“ dodáva odborník. Problémy sa často vyskytujú najmä po návrate z dovoleniek v tropických krajinách, kde je klimatizácia v hoteloch už takmer povinnou výbavou. „Ľudia sa neraz vracajú z dovolenky chorí, prechladnutí, pretože neuvážene používali klimatizáciu v rôznych rezortoch. Môže to spôsobiť problémy respiračného traktu, to znamená od nejakého kašľa cez prechladnutie, výtok z nosa, prípadne až po teplotu,“ dopĺňa MUDr. Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov.
Prechladnutie nie je všetko
Zvýšenými teplotami a nádchou sa však riziká podľa odborníkov nekončia. Problémy môžu nastať najmä vtedy, ak v interiéri pomocou klimatizácie udržujeme konštantnú teplotu bez ohľadu na to, aká je teplota vonku. Práve vtedy totiž dochádza k prudkým zmenám teploty v prostredí, v ktorom sa pohybujeme. „Pacienti, ktorí trpia na kardiovaskulárne ochorenia, môžu mať vážne zdravotné problémy v prípade takejto prudkej zmeny teploty – to znamená pri prechode z chladu do tepla alebo z tepla do chladu. Niekedy to môže spôsobiť až infarktové stavy,“ upozorňuje MUDr. Marián Šóth. Všetko to súvisí najmä s našou termoreguláciou. „Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia, je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie. Termoregulačné procesy súvisia s vekom – menej účinné sú u starých ľudí a u malých detí, ďalej u ľudí so symptomatickou alebo asymptomatickou kardiovaskulárnou chorobou, pravidelným užívaním liekov, celkovým zdravotným stavom jedinca, stavom výživy, pravidelným pohybovým režimom a otužovaním,“ vysvetľuje Mgr. Michal Jajcaj, podľa ktorého vážne ťažkosti hrozia najmä spomínaným skupinám ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami či chronickými chorobami. „Pri prechodoch do teplotne odlišného prostredia sa organizmus snaží prispôsobiť pomocou vysokého výkonu termoregulačných mechanizmov. Ak tieto zmeny trvajú dlhší čas a ak sú veľmi časté, organizmus sa zbytočne vysiľuje. Najhoršie je, že negatívne účinky sa neprejavia na zdraví hneď, ale až po dlhšom čase,“ dodáva odborník. Výraznejšie problémy môžu nastať aj u alergikov. Prúdením vzduchu sa totiž v ovzduší rozprúdia aj čiastočky prachu, ktoré neraz obsahujú aj rôzne druhy baktérií.
Platí to aj pre prievan
Tak ako klimatizácia, aj prievan môže spôsobiť vážne zdravotné riziká. Vzťahujú sa na akýkoľvek prúd vzduchu, teda aj na ventilátor. „Každý sálavý chlad, každý prievan, každá cirkulácia vzduchu, ktorá je nejakým spôsobom usmernená, môže spôsobiť nejaké lokálne podráždenie alebo iné problémy,“ hovorí MUDr. Marián Šóth. Aj pri prievane a ventilátoroch platí ohrozenie najmä u rizikových skupín, ktorými sú aj v tomto prípade kardiaci, chronicky chorí pacienti, ale aj starší ľudia či deti. Pri prievane negatívne účinky súvisia aj s tým, ako dlho trvá. V istých prípadoch ho totiž treba využiť aj v zdravom zmysle. „Zdravé použitie prievanu sa odporúča najmä pri nutnosti rýchlej výmeny vzduchu v miestnosti, napríklad pri odstránení nadmernej vlhkosti, znížení množstva škodlivých látok vo vnútornom ovzduší a podobne,“ vysvetľuje Mgr. Michal Jajcaj.
Oči, uši, nervy...
Aj tie patria medzi klimatizáciou ohrozené. „Oči a uši sú citlivé na to, ak na ne fúka studený vzduch, takže prievan alebo fúkanie chladného vzduchu môže spôsobiť podráždenie týchto senzorických ústrojenstiev. Môže sa to prejaviť napríklad zápalom, slzením, pocitom svrbenia v oku, začervenaním až po nejakú ďalšiu infekciu, ktorá by sa mohla pridružiť,“ upozorňuje MUDr. Marián Šóth. Po pobyte v klimatizovanej miestnosti alebo v prievane navyše niektorým ľuďom môže hroziť aj návšteva neurológa. „Niekedy sa dostavia aj bolesti chrbtice či tvárových nervov, či už ide o tvárový nerv samotný alebo trojklanný nerv. Aj takéto problémy môžu byť spôsobené takouto prudkou zmenou vzduchu,“ dodáva lekár. Ťažkosti neraz neobchádzajú ani vodičov áut. „Ak majú šoféri otvorené okno a ľavú ruku v ňom, môžu trpieť bolesťami predlaktia. Často sú spôsobené práve tým, že nervy, ktoré sú v predlaktí, sú počas cesty vystavené prudkému chladu, prudkému prievanu. Vzniká zápal, ktorý sa prejavuje veľkou bolesťou,“ upozorňuje MUDr. Marián Šóth.
Ako by to malo byť správne?
Prievan, ventilátor a klimatizácia sa dajú používať rozumne a bez zdravotných rizík. Jedným z najdôležitejších opatrení je vyhýbať sa samotnému prúdu vzduchu – či už pri vetraní alebo z akéhokoľvek zariadenia. Pri klimatizácii treba tiež dodržiavať niekoľko zásad. „Aj pri vonkajších vysokých teplotách netreba miestnosť premeniť na chladničku. Vzduch by sa mal ochladiť na potrebnú mieru. Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak, bola na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov Celzia,“ uvádza Mgr. Michal Jajcaj. Práve tak sa totiž možno vyhnúť prípadnému teplotnému šoku. Aj pri takomto nastavení, ale najmä pri vyšších rozdieloch v teplotách, treba medzi chladným a horúcim prostredím prechádzať postupne – napríklad aspoň niekoľko minút pobudnúť v menej klimatizovanom priestore, na chodbe, a až potom vyjsť do vonkajších horúčav. „Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky,“ odporúča odborník. Dôležité je aj pravidelné čistenie klimatizácie. „Pri nedostatočnej údržbe sa prístroje na úpravu vzduchu môžu stať zdrojom mikrobiálneho znečistenia – teda zdrojom plesní a baktérií. Mikroorganizmy sa môžu kumulovať v potrubí vzduchotechniky, na filtroch čistiacich zariadení, v nádržkách zvlhčovačov a pri vhodných podmienkach sa môžu aj rozmnožovať,“ dodáva Mgr. Michal Jajcaj z Úradu verejného zdravotníctva.
