„Neviem, odkiaľ toto tvrdenie pochádza, ale jednoducho nie je pravdivé,“ hovorí Mgr. Ivan Kulich, PhD., z Katedry experimentálnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. „Rovnako sa vie, že celozrnná múka je zdravšia ako obyčajná, a to práve preto, že ju tvoria aj obalové časti obilia, ktoré obsahujú celý rad dôležitých živín ako vláknina, minerálne látky, stopové prvky či esenciálne mastné kyseliny,“ prezradil pre portál Lidovky.cz.
Tak ako to teda je so živinami v šupke, dužine či semene plodu? Podľa Kulicha problém pramení z toho, že v bežnej reči ľudia slovo živina používajú nesprávne. „Myslia tým vitamíny, vlákninu, stopové prvky, skrátka to, čo je pre nás zdravé. Ale mali by sme im hovoriť skôr zdravé látky. Živina je totiž v prvom rade energeticky bohatá látka. Napríklad zo škrobu rastlina vytvára celulózu, hlavný stavebný prvok tela rastliny,“ vysvetľuje.
Kryptosemenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode, ako napríklad jablko, si zásobné látky ukladajú vnútri – buď v endosperme, teda vnútornej časti semena, ktorá sa rozvíja po oplodnení vajíčka, alebo priamo v tele embrya a podobne. „Napríklad také semienko repky olejnej obsahuje zásobné látky – tukové častice – priamo v embryu. Semenný obal je na živiny veľmi chudobný. Rovnako je to pri kukurici, kde je škrob nahromadený v endosperme, nie vo vonkajšej vrstve, teda v perikarpe. Naopak, šupka často akumuluje farbivá, antioxidanty, má silné bunkové steny, a teda aj mnoho vlákniny. A rovnako ako šalát ju považujeme za zdravú práve preto, že neobsahuje veľa živín, ale veľa zdravých látok,“ spresňuje odborník.
