Tak som udrela na brata: „Poznáš predsa mamu. Máš pocit, že by niekedy niečo podobné robila? Ak sa na niečo spýta, tak bez bočných úmyslov,“ obhajovala som mamu.
„Lenže Mirka mi hovorí, že mama do nej rýpe, pohľadom významne prechádza po prachu v izbe, ovoniava malého, či bol predchádzajúci deň vo vani. Pozri, sestra, mne je fuk, na čej strane je pravda, pre mňa bude len dobre, keď si tie dve pôjdu z očí!“
U brata som teda nepochodila, ale nič iné sa ani nedalo čakať. Vždy sa držal bokom od všetkých sporov, chcel mať svoj pokoj a do ničoho sa nechcel pliesť.
Mama sa však rozčúlila ešte viac
„Ja že ho ovoniavam, aby som zistila, či malého kúpu?“ krútila neveriacky hlavou a z očí jej sršali blesky. „Ak to niekedy urobím, tak len preto, ako ten malý krásne vonia! Nikdy som do Mirky nerýpala, že má plný kôš, len som sa jej spýtala, či nechce niečo hodiť do pračky, keď tu budem s malým sama celé popoludnie! A to isté s jedlom. Jednoducho neviem, o čom sa s ňou baviť, tak sa pýtam na kraviny, čo jedli alebo aké je počasie!“
Po kope výčitiek, ktoré sa na ňu zosypali, rozhodla sa mamka rapídne zmeniť svoj život.
„Takže dosť výmeny zmien v práci, nie som ešte v dôchodku, nemôžem si to dovoliť. Svoje voľno už nebudem plánovať podľa ich potrieb! A konečne pôjdem na dovolenku do Tatier. Milena ma už druhý rok láka, aby sme nadviažeme na staré časy, keď sme niekam cestovali každý rok. No, a raz za dva týždne vás všetky pozvem na obed. Nijaké – mamička, dovez nám to jedlo, nestíhame! Nestíhate? Uvarte si sami!“
Odhodlanie, s akým sa rozhodla plniť tieto ciele, sa mi páčila, ale zároveň bolo zjavné, ako ju bolí, keď stretávala vnúčika s cudzou ženou, ktorá okolo neho tancuje, hrá sa s ním, chodí s ním ho ihrisko alebo na prechádzky a robí všetko, čo predtým robila ona.
Vedela som, že ju trápi, aká cudzia si v živote svojho vnuka zrazu pripadá, aj keď „pani na stráženie“ bola fajn a malého hádam mala aj rada.
A švagriná všade rozhlasovala, ako je to skvelé riešenie. Nemusí sa prosiť o stráženie, jednoducho si spíše dni, kedy chce mať voľno, a agentúra paniu pošle.
„O pár mesiacov sa na mňa Petrík určite nebude vôbec pamätať,“ vzdychla nešťastne mama, ale ja som ju upokojovala, že to tak určite nebude.
„Peťo si ťa veľmi dobre pamätá, má ťa rád. A braček, nech je, aký je, by nikdy nepripustil, aby ťa od neho Mirka izolovala úplne,“ miernila som jej obavy.
A ono to nakoniec dopadlo úplne inak. Nakoniec Mirka mame zavolala, ospravedlňovala sa, že obťažuje, ale nutne vraj musí do mesta po akýsi balík, nechce malého brať so sebou, tak…„A predstav si, ja som jej povedala, že vážne nemôžem, pretože mám dohovorené stretnutie s Milenou!“ smiala sa moja statočná mama.
Zaprela sa, neskočila hladovo na milostivú ponuku, ako Mirka dúfala potom, čo sa nepohodla s najatou opatrovateľkou z agentúry
„Karin, ona zrejme predpokladala, že keď mi teraz ponúkne voľný termín ako psovi ohlodanú kosť, budem jej bozkávať nohy a ďakovať do aleluja. Omyl!“
Hrdosť a tak trošku hnev v mamke zostali aj napriek tomu, ako veľmi sa jej po milovanom vnúčikovi cnelo. Vytrvala však prinieslo to ovocie. Mirka sa musela začať viac snažiť, nevolať mame pre stráženie v poslednej chvíli a byť konečne aspoň trochu vďačná, čo nikdy predtým nebola. A tak mama občas Peťka stráži, ale už nezabúda na seba a svoje záujmy.
„Predstav si, že mi tá rafika opatrovateľka povedala, že som hysterická a paranoidná,“ zverila sa mi raz Mirka. „Až budeš mať deti, nikdy k nim nenajímaj opatrovateľku. Babka je skrátka babka,“ povedala a v rozčúlení si vôbec nevšimla, ako sa mi pretiahli kútiky do zle skrývaného úsmevu.
