Sedemdesiate roky sa niesli v znamení umelých vlákien, ktoré boli obľúbené asi len preto, že sa oblečenie z nich v podstate nekrčilo. O praktickosti a pohodlnosti pri nosení by vedeli rozprávať tí, ktorí v takýchto materiáloch trávili celé dni. Skrátka, šatníky Čechoslovákov zaplavili kúsky z krimplenu, dederónu, tesilu či chemlónu v najrôznejších farbách a divokých vzoroch.
Prešívala celá rodina
Spomeňte si na scénu zo seriálu Chalupári, kde sa utiahnutá žienka záletného šoféra autobusu premení na krásavicu, aj vďaka nápadne fialovým šatám z umelého vlákna. Mimochodom, aj šaty pre Libušu Šafránkovú († 68) vo filme Tri oriešky pre Popolušku (1973) boli ušité z krimplenu – stačilo ich pri filmovaní dobre nasvietiť a vyzerali ako z tých najdrahších látok. Herci však v týchto šatách pomerne trpeli – umelý materiál nezahrial a natáčalo sa aj pri teplotách pod nulou. Veľmi módne boli aj svetre všetkých farieb a vzorov. Nedostatok materiálu šikovné ženy riešili páraním starších kúskov po širokom príbuzenstve a vlastnoručným pletením. Už za pár týždňov ste tak mohli mať vďaka šikovným rukám sveter podľa najnovšej módy.
Do posledného detailu
Do popredia sa čoraz viac dostávali doplnky. Platilo, že čím väčšie a výraznejšie, tým lepšie. Na uliciach ste tak mohli stretnúť dámy s klobúkmi, ktorých šírka poskytovala výbornú ochranu pred slnkom – často doplnené obrovskými slnečnými okuliarmi. Obľúbené boli kvety vo vlasoch, šatky, na rukách museli cinkať náramky a žiadané boli aj výrazné korále – či už svojou dĺžkou, alebo objemom. Tí, ktorých nadchlo hnutie hippies, často nosili rôzne čelenky a iné vlasové doplnky v etno štýle.
Farebné a voľné
Symbolom 70. rokov sa napokon nepochybne stali zvonové nohavice – s rozšírenými nohavicami. Nosili ich ženy aj muži a šili sa z rôznych látok vrátane rifľoviny, ktorá začínala byť mimoriadne obľúbená najmä medzi mladými. Zvonový strih sa uplatnil aj pri rukávoch – hlavne na dámskych blúzkach. S týmto trendom šli ruka v ruke aj maxišaty a sukne siahajúce po lýtka či až po členky. Nechýbal voľný štýl a na sukne sa často našívali bohaté volány. Farebné potlače a pestré vzory boli samozrejmosťou. Obľúbenou technikou bolo batikovanie – ďalší spôsob, ako sa vysporiadať s nedostatkom látok v socialistických obchodoch. Starší kúsok oblečenia sa pomocou farby, špagátu a veľkého hrnca mohol premeniť na módny výstrelok.