„Keď ja presviedčam tie ženy, že nepotrebujú operáciu, tak im dávam za príklad Audrey Hepburn, ktorá niekde napísala, že krása ženy nie je v jej postave, nie je v jej oblečení a v účese, ale v jej očiach, ktoré sú oknom do jej duše a cestou k srdcu, kde sídli láska.“ Dodáva, že keď sa žena bude stále usmievať a bude v sebe nosiť šťastie, bude pekná navždy.
Menej je niekedy viac
Extrémne plastické zásahy do tela veľakrát zrkadlia aj zlyhanie v prijímaní vlastného tela a identity. V čase, kedy je telesná dokonalosť prezentovaná ako synonymum šťastia a úspechu, sa individualita a autentickosť vytráca. O jej zachovanie sa počas zákrokov usiluje aj český plastický chirurg:
„Ďalšia vec je, aby ten, koho operujem, nestratil svoju identitu,“ priamočiarosť v komunikácii s klientami mu nechýba: „Keď to človek nepotrebuje, odmietnem ho.“
Nejedna operácia býva motivovaná snahou o dosiahnutie neudržateľných ideálov.
„Najviac mi dávajú zabrať ženy, ktoré majú nezmyselné požiadavky,“ hovorí o preexponovaných telesných úpravách a takzvaných kačacích perách. Na adresu kolegov, ktorý napichávajú pery neslýchaných rozmerov posiela tvrdý odkaz. „Tým, čo to robia, by som bral licencie. Za cenu peňazí to tam nafúknu a je to hrozné.“
Na giganticky zväčšené ženské krivky má jasne vyhranený názor. „Tie ženy, alebo tie dievčatá, chcú vyzerať, ja tomu hovorím, ako asexuálne monštrum. Ja som proti tomu.“ Svojrázny postoj vyjadruje explicitne. „Niekto si dáva implantáty do zadku, to je niečo tak nechutné... Ja mám rád prirodzenú krásu. Žena trebarz nemusí mať skoro žiadne prsia a pritom je úžasne sexy.“ Postup je v jeho prípade jasný: „Čokoľvek sa robí, je lepšie dvakrát menej ako jedenkrát viac.“