Tvoje názory sa dajú považovať za dosť radikálne – minimálne pre verejnosť. Prezentuješ, že neholenie je v poriadku a podobne. Nestretávaš sa s hejtom?
Myslím si, že niet človeka, ktorý tvorí online a nestretol sa bohužiaľ s hejtom...
Úprimne, som v bode, kedy mi reakcie niektorých ľudí prídu až smiešne. Riešila som už veľa rôznych dôležitých tém, no ľudí poburujú viac chlpy v mojom podpazuší, ako neplatená práca žien, diskriminácia LGBTQ+ ľudí alebo problém s rasizmom, ktorý je aj u nás na Slovensku veľký. Na jednej strane je to smutné, na druhej strane strane to ale aj ukazuje potrebu, o týchto „tabu témach“ konečne otvorene komunikovať. A ak moja tvorba dokáže prispieť k tejto konverzácií a pomôcť veci ako ochlpenie alebo vaginálny výtok normalizovať, tak som viac než rada.
Ako ho spracovávaš?
Som perfekcionistka a sama sebe najväčšou kritičkou, preto ma úprimne viac hnevajú situácie, kedy ja nie som spokojná so sebou, ako hejt cudzích ľudí na internete. Niekedy sa ľuďom podarí vypichnúť niečo, čo som si nevšimla a pri čom si potom poviem „Sakra, to som mohla spraviť lepšie“, ale väčšina hejtu sú prázdne nenávistné slová, ktoré sa snažím ignorovať. Musím povedať, že spôsob, akým sa nemalé množstvo ľudí na sociálnych sieťach správa, je alarmujúci. Radi/rady sa tvárime, že náš online a offline život sú 2 rozdielné svety, ale to nie je pravda. Aj človek, ktorý takýto nenávistný komentár napíše, aj tí, ktorí si ho prečítajú sú reálne osoby. Hejt na internete je podľa mňa vážnym problémom, ktorý nás psychicky ovplyvňuje a mali by sme ho ako spoločnosť riešiť.
Ako reagovalo tvoje blízke okolie na to, že si sa rozhodla rozprávať o témach, ktoré sú ešte z času na čas v spoločnosti tabu? Podporili ťa všetci kamaráti alebo sa naopak našli aj takí, ktorí odišli?
Mala som asi šťastie v nešťastí, keďže som prišla o takmer všetkých kamarátov už roky predtým, po začatí s modelingom a neskôr rozchodom s mojim vtedajším priateľom. Asi ani nechcem vedieť, čo si o mne myslia teraz... V období, kedy som začala verejne rozoberať tabu témy, som už mala väčšinu nových kamarátov/kamarátiek práve z oblasti umenia a médií a tí/tie sú mi dodnes úžasnou oporou. Je škoda, že nie všetky priateľstvá zotrvali, ale taký je život. Niektorí ľudia sú v ňom od začiatku do konca a niektorí ťa sprevádzajú len kúsok cesty.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
My ťa vnímame ako silnú, sebavedomú ženu. Bola si takou stále alebo si do tohto štádia musela dospieť? Čo by si odporučila ostatným ženám, ktoré svoje chyby nepovažujú za silnú stránku?
Ďakujem vám za kompliment. :) Prešla som si takou sínusoidou, čo sa týka môjho sebavedomia. Som rodená Slovenka, ale vyrastala som v Nemecku ako veľmi energické extrovertné dieťa. Keď sme sa po 7,5 rokoch presťahovali naspäť na Slovensko, tak som nevedela zapadnúť a veľmi som sa potom uzavrela. Práve modeling a s tým spojené cestovanie, ma znovu posilnilo a pomohlo mi získať taký ten „I don’t give a f*ck“ postoj.
Nedokážeme ovplyvniť čo si o nás pomyslí okolie, preto je úplne zbytočné snažiť sa byť dokonalou/dokonalým. Táto „dokonalosť“ neexistuje. Neodporučila by som asi, aby ste sa pokúsili vaše chyby premeniť na silnú stránky... úplne stačí, keď sa ich naučíte akceptovať. Nesústreďte vašu energiu na to, čo sa vám na sebe nepáči, ale na to, čo je na vás výnimočné a skvelé! A toho má každý človeku kopu.. :))