Jej parfumy sú stálice a kabelky snom každej ženy. Do módy ako prvá vniesla prvky pánskej módy, čím spôsobila totálnu revolúciu. Jej život však taký trblietavý a luxusný nebol, teda určite nie v začiatkoch a vlastne sa aj skončil smutne a osamelo.
Ambície chudobnej krajčírky
Coco pochádzala z jednoduchej rodiny. Jej mama pracovala ako modistka, zomrela však veľmi mladá – v 33 rokoch na následky početných pôrodov. Malá Coco sa tak aj so svojimi súrodencami ocitla v sirotinci. V osemnástke sa naučila šiť na stroji a neskôr dostala prácu šičky vo firme na výrobu detskej spodnej bielizne. Odjakživa však mala pocit, že svoj život nesmie prežiť ako chudobná krajčírka, mala úplne iné ambície. Začala sa preto objavovať vo vychýrených nočných podnikoch a skúšala tu spievať šansóny, jeden s názvom „Qui qu´a vu Coco dans l´trocadéro?“ – tak prišla k menu Coco, ktoré jej ostalo už na celý život.
Salón vďaka mužovi
Mala šťastie a bola navyše aj pekná, takže sa tešila priazni vplyvných mužov – šľachticov a dôstojníkov. S jedným šľachticom mala dokonca ročný vzťah, na jeho zámku sa naučila spôsobom vyššej spoločnosti. Mužom jej života bol britský diplomat Arthur Capel, s ktorým chodila dlhé roky. Zomrel však v roku 1919 pri autonehode. Bola to pre ňu obrovská osobná trauma, ktorá ju navždy poznačila. Nikdy si ju síce nevzal za ženu, no poskytol jej kapitál na otvorenie módneho salóna v centre Paríža na ulici Cambon 21. Spolu so svojou sesternicou Adrienne tu podľa vlastných návrhov tvorili celé modely, klobúky a doplnky.
Rue de Cambon patrila len jej
Podnikavým dievčatám sa začalo veľmi dariť a už v roku 1913 otvorili druhý salón v Deauville a v roku 1915 v Biarritzi. Tvorili šaty košeľovitého strihu, plážové a športové modely, kratšie sukne a najmä malé čierne. Coco sa celkovo snažila dámsku módu oslobodiť od zažitých stereotypov a ženské telo vymaniť spod korzetov a nepohodlných „prečačkaných“ strihov. Vniesť prvky mužskej módy do klasického lady štýlu. Výborným príkladom je napríklad klasické pánske pyžamo, ktoré začali nosiť aj ženy. Úspech na seba nedal dlho čakať a zo značky Chanel sa zakrátko stal veľký hit. Ženy začali chudnúť, aby sa zmestili do jej modelov, strihať si vlasy na kratšie a „in“ sa začal stávať tzv. androgénny štýl, čo bol pred očami šľachty navlečenej v korzetoch obrovský prevrat. Po roku 1921 bol úspech jej značky taký veľký, že na niekoľko rokov obsadila Rue de Cambon 27, 29, 31 – je to už legendárna adresa, kde sa jej módny dom nachádza dodnes. Vlastnila dokonca niekoľko tovární s látkami a spojila sa so značkou Bourjois a spoločne šírili jej slávne parfumy.
Chanel No 5 a Coco vo väzení
V tomto čase bola v mileneckom vzťahu s veľkovojvodom Dmitrijom Pavlovičom Romanovom (bratrancom posledného ruského cára). Inšpiroval ju k vytvoreniu flakónu najslávnejšieho parfumu Chanel No 5, ktorý pripomína fľašu vtedajšej ruskej vodky. Neskôr mala pletky aj s vojvodom z Westminsteru, ktorému navrhovala elegantno-športovú módu z tvídu.
V roku 1927 si dala Coco Chanel postaviť dom, ktorý nazvala La Pausa. Navrhla si ho tak, aby v ňom boli niektoré prvky, ktoré jej pripomínali sirotinec, v ktorom vyrástla. Prijímala v ňom zaujímavých a významných mužov, okrem iných aj Salvadora Dalího. Počas druhej svetovej vojny zatvorila svoj salón Haute Couture a sústredila sa na tvorbu a predaj parfumov. V tom čase sa zoznámila s Hansom Güntherom von Dincklage, dôstojníkom tajnej služby SS. Začala sa dokonca angažovať do rozhovorov o separátnom mieri medzi Treťou ríšou a Veľkou Britániou, no na tomto poli neuspela. V septembri 1944 išla pred očistnú komisiu a krátky čas strávila aj vo väzení. Nasledujúcich desať rokov prežila v exile vo Švajčiarsku, väčšiu časť tohto obdobia strávila práve s esesáckym dôstojníkom Dincklageom. Povrávalo sa, že šéfovi tajnej služby Walterovi Schellenbergovi zaplatila veľké peniaze za to, aby sa o nej nezmienil vo svojich povojnových memoároch.
Návrat kvôli Diorovi
V Paríži sa v tom čase haute couture ujal Christian Dior, ktorý sa opäť vrátil k ženskej siluete stiahnutej korzetom, čo sa Coco vôbec nepáčilo. Vo svojich 71 rokoch sa tak vracia do Paríža vo veľkom štýle a na protest Diorovi vytvára opäť modely s prvkami mužskej módy, tzv. oslobodenú siluetu. Vytvorila tvídový kostým s prvkami army štýlu s lemovkou a výraznými gombíkmi, doplnený hodvábnou blúzkou, dvojfarebné topánky a prešívanú kabelku na zlatej retiazke. Takto poznáme Chanel dodnes. Najmä kabelka „flap bag“ v rôznych veľkostiach je snom takmer každej z nás a tento model je nesmrteľný (a veľmi drahý). Chanel dodnes kopírujú rôzne módne domy. Do tejto značky sa oblieka takmer každá celebrita, ide o akýsi punc luxusu a každá milovníčka módy, ktorá sa dostane k peniazom, si niečo od Chanel kúpi. Počas atentátu na J. F. Kennedyho mala na sebe jeho manželka Jackie ružový kostým značky Chanel.
Osamelý život v hotelovej izbe
Coco nemala byt ani dom, v ktorom by sa cítila naozaj dobre, preto posledných 15 rokov svojho života prežila v hoteli Ritz kúsok od Rue de Cambon ako opustená, smutná a uzavretá žena. Niesla si so sebou to, že po svojom boku nemala stabilného partnera a veľmi ľutovala, že nikdy nemala deti. Zomrela 10. januára 1970 vo veku 87 rokov vo svojom hotelovom apartmáne.
