Prvé náznaky používania make-upu a iných kozmetických produktov siaha až do doby kamennej, a to 164- tisíc rokov pred Kristom. Archeológovia totiž objavili rozdrvený ružovkastý skalný make-up, ktorý slúžil na kontúrovanie a bol možno prvým svojho druhu. Čo sa týka neskoršej doby, telo sa líčilo a ozdobovalo najmä z rôznych náboženských a mýtických významov. Čo je dnes pre nás samozrejmosťou, bolo kedysi občas aj bojom o život. Mnoho z dobových podomácky vyrobených produktov bolo totiž toxických.
Rúž z chrobákov a rybích šupín
Ľudia v Egypte boli známy svojimi vonnými olejmi, ktoré používali na čistenie a údržbu pokožky, ale aj na zabránenie telesného zápachu. Naopak kozmetika, ktorú používali bola omnoho fascinujúcejšia. Starostlivosť o svoj vzhľad brali ako spôsob uctenia si bohov, takže krása bola v tej dobe považovaná za veľmi dôležitú. Obočie a oči si lemovali Kohlom, a teda krémom vyrobeným z ovčieho tuku zmiešaného s práškovým olovom a sadzami. Kohl Egypťanom slúžil nie len ako dekorácia, ale aj ako ochrana očí pred slnkom. Na vytieňovanie používali dokonca pálené mandle. Pery a nechty si maľovali červenou farbou získanou z rozdrvených chrobákov a rybích šupín, ktoré sa používajú na výrobu niektorých produktov aj v súčasnosti.
Opálenie považovali za zlé
V starovekom Ríme bolo spoločenské postavenie ženy vyjadrované oblečením, šperkami a najmä make-upom. V tejto kultúre bol taký dôležitý, že sa o žene bez farby hovorilo ako o jedle bez soli. Opálenie považovali za zlé, pretože označovalo to, že človek pracuje na poli. Aby Rimania dosiahli bledý vzhľad pokožky, maľovali si tvár kriedou a na červené líčka používali víno. Na pery si zvykli nanášať šťavu z bobúľ a mihalnice tmavili čiernym kadidlom. Tým, že už aj v tejto dobe museli ľudia bojovať s akné, na jeho liečbu vytvorili Rimania liek skombinovaním jačmennej múky a masla. Okrem starostlivosti o pleť im záležalo aj na nechtoch, ktoré si natierali lakom vyrobeným z ovčej krvi a tuku.
Článok pokračuje na ďalšej strane