Jej psychické problémy postupne vyústili do vážnych stavov. Katarína v rozhovore potvrdila, že sa o samovraždu pokúsila viackrát. „Áno, niekoľkokrát. Mala som úzkostné stavy a otvorene poviem, že som zneužívala lieky s alkoholom, aby som tu už nebola. Som veľmi rada, že sa mi to nepodarilo a že už tieto stavy nemám,“ povedala. Po jednom z pokusov ju hospitalizovali na psychiatrii v Pezinku, kde absolvovala rôzne vyšetrenia. Spočiatku jej diagnostikovali bipolárnu poruchu, neskôr ju však lekári vylúčili. Sama svoje ťažkosti opisovala ako úzkostné stavy a hovorila aj o závislosti od závislého človeka.
Skončila na ulici
Náročné obdobie sa neprejavovalo iba na jej psychike. Keď sa rodičia vrátili z Prahy, Katarína zostala v Bratislave. Jej život sa postupne komplikoval a napokon sa ocitla bez stabilného bývania. „Nemala som ani vlastnú izbu, ani skriňu na šaty, bývala som v obývačke, kde do noci pozerala televíziu,“ spomínala na svoje pomery. Situácia sa zhoršovala a napokon odišla z domu. Istý čas žila na ulici a prespávala aj na lavičke v Grasalkovičovej záhrade pri prezidentskom paláci. Jej životné motto však napriek všetkému zostalo jasné. „Život je príliš krátky na to, aby som bola nešťastná,“ povedala v rozhovore.
