Jeho druhou manželkou sa stala Iveta Weiszová, herečka a režisérka, s ktorou ho spojila práca v dabingu. Weiszová v tom čase ešte študovala a pôsobila ako asistentka réžie. Ich prvé stretnutie sa podľa jej spomienok nieslo v pracovnom duchu: pri nahrávaní sa nezhodli na správnosti jednej repliky. Keď si Jamrich napokon uznal chybu, pozval ju na kávu. Z pracovného kontaktu sa postupne stalo priateľstvo a neskôr partnerský vzťah. „Z veľkého priateľstva vznikol vzťah, z ktorého máme tri deti,“ spomínala Weiszová. Rodinu rozšírili syn Peter a dcéry Martina a Jordana. Jamrich o súkromí zvykne hovoriť zdržanlivejšie než o divadle. Keď sa ho v rozhovore pre Pravdu pýtali, čo ho okrem hrania obohacuje, odpovedal: „Nič iné, čo by stálo za zmienku – s výnimkou rodiny.“ Práve rodinu tak výslovne oddelil od profesie, ktorej venoval väčšinu svojho pracovného života.
Stále medzi kolegami
K osemdesiatke sa Jamrich vrátil na javisko Slovenského národného divadla, kde mu kolegovia po predstavení pripravili aj osobné prekvapenie. Darovali mu obraz od karikaturistu Danglára, ktorý zachytáva jeho umeleckú dráhu a rozličné podoby, v ktorých ho diváci poznali. Za dar sa poďakoval slovami: „Ďakujem za pripomenutie tých postáv z minulosti, ktoré som mal veľmi rád, a teším sa na ďalšie postavy, ktoré v SND ešte urobím.“
