Dušan Jamrich patrí k hereckým legendám, ktoré ani po desaťročiach na scéne nestrácajú svoje čaro. Osemdesiatku oslávil s bohatou kariérou za sebou, no jeho životný príbeh ukrýva aj veľké lásky, rodinné momenty a zdravotné skúšky, ktoré mu poriadne zamiešali kartami.
Návrat na javisko
Dušan Jamrich oslávil 25. októbra osemdesiate narodeniny. Hoci jeho meno sa spája s množstvom divadelných, televíznych aj rozhlasových úloh, v posledných rokoch si prešiel aj náročným zdravotným obdobím. Po niekoľkých mesiacoch práceneschopnosti sa však vrátil k práci v Slovenskom národnom divadle. V súvislosti s návratom účinkoval v inscenácii Duchovia sú tiež len ľudia, ktorá sa dotýka staroby, odkázanosti a dôstojnosti človeka. Jamrich sa v nej stretol s kolegami staršej hereckej generácie. V rozhovore pre denník Pravda otvorene pomenoval aj vlastnú skúsenosť: „Bol som sedem mesiacov práceneschopný a už som sa veľmi tešil do divadla.“
Herectvo ako vášeň
Jamrich sa nikdy netajil tým, že herectvo preňho nie je iba povolaním. V rozhovore hovoril o pracovnom nasadení svojej generácie, ktorá dokázala stráviť celý deň medzi rozhlasovým štúdiom, divadelnou skúškou, televíznym nakrúcaním a večerným predstavením. „Všetci z mojej hereckej generácie sú vorkoholici. Len ťažko si vieme predstaviť, čo by sme robili, keby sme nerobili,“ povedal. Sám pritom svoju oddanosť práci pomenoval jednoducho: „Herectvo je moja najväčšia pasia.“ Jeho kariéra sa spája so Slovenským národným divadlom, kde stvárnil množstvo výrazných postáv. Diváci si ho pamätajú aj ako Ľudovíta Štúra v televíznom seriáli Štúrovci. Významnou súčasťou jeho umeleckého prejavu je aj prednes poézie Pavla Országha Hviezdoslava. Popri herectve pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení a zastával tiež funkciu riaditeľa SND.
