Jeho predstava poslednej rozlúčky je pritom mimoriadne osobná. Kukura nechce, aby pri jeho hrobe niekto prednášal dlhé prejavy o jeho živote, kariére či úspechoch. Namiesto toho si želá niečo oveľa jednoduchšie – aby ľudia prišli, zostali v tichu a mysleli naňho. Svoje želanie opísal veľmi jasne: „Nechcem, aby tam raz niekto postojačky rečnil o tom, aký som bol skvelý a významný umelec a človek. Chcem len, aby ľudia prišli. Aby tam bolo absolútne ticho a aby na mňa v tej chvíli mysleli.“ Kukura zároveň nechce, aby si ho ľudia idealizovali. Podstatné preňho nie je to, či budú spomienky pozitívne alebo negatívne, ale samotná spomienka. Ako vysvetlil pre Život: „Je mi jedno, či v dobrom alebo v zlom. Len nech na mňa myslia. To je pre mňa oveľa väčšia hodnota než prázdne reči.“
Vybral si aj hudbu
Kukura má jasno aj v tom, aká hudba by mala jeho poslednú rozlúčku sprevádzať. Jednou zo skladieb má byť Hallelujah od Leonarda Cohena, ktorú herec sám prespieval pod názvom Aleluja. S piesňou sa navyše spája osobná spomienka na samotného Cohena: „Zároveň chcem, aby tam odznela pieseň Hallelujah od Leonarda Cohena, ktorú som prespieval pod názvom Aleluja. Cohen mi dokonca v tejto súvislosti napísal.“
