Krainová priznala, že keď ako malé dievča sledovala americké filmy a seriály, predstava detí, ktoré rodičia vozia do veľkých škôl, kde pred vchodom stojí ochranka a žiaci nosia uniformy, jej pripadala ako niečo veľmi vzdialené: „Tento svet mi vtedy pripadal strašne vzdialený a nedosiahnuteľný. Hovorila som si, aké by bolo chodiť do takej školy a zažiť to na vlastnej koži.“ Dnes sa na podobné miesto pozerá ako mama. A práve to v nej vyvolalo silné emócie: „Ja už to asi nestihnem a s Karlom nás tam tiež nevezmú, ale dnes sme túto skúsenosť mohli dať našim deťom. A za to som neskutočne vďačná.“
