Čo zo Sľubu vám bude chýbať?
Samozrejme mi budú chýbať kolegovia. Je tam naozaj skvelý kolektív. Pracovala som s ľuďmi, s ktorými som si bola blízka, bolo to veľmi príjemné natáčanie.
Možno je netaktné pýtať sa, ktorý seriál vám je bližší, či Sľub, alebo Dunaj, ale divákov (a mňa rovnako) to zaujíma.
Toto je rozhodne najťažšia otázka. Ani na ňu nemám jednoznačnú odpoveď. Oba projekty mi veľmi prirástli k srdcu, pracujú na nich úžasní ľudia a vždy som sa do práce tešila. Oba sú dobové a ich ústredné témy sú nadčasové a, bohužiaľ, v našej spoločnosti ešte stále aktuálne. Som veľmi rada, že vznikli a majú divácku priazeň, pretože sú dôležité a tlmočia aj mladým divákom našu nezabudnuteľnú históriu.
A ktorá postava vám viac prirástla k srdcu – predavačka Kristína, alebo učiteľka Táňa? A ktorý dobový kostým vám podľa vás pristane viac?
Kristína mala obrovský charakterový oblúk, prešla mnohými náročnými zmenami, kedy sa jej život skutočne otočil naruby. Ako herečka som pri nej mala omnoho viac príležitostí na profesionálny rast. Čo sa týka kostýmov, viac inklinujem k tým z Dunaja. Tie 80. roky sú pre mňa oproti 50. rokom omnoho menej vkusné.
Aké je to vrátiť sa do Dunaja po takom dlhom čase?
Návrat je vrúci. Vrátila som sa k starým priateľom a známym. Práca na Dunaji ma vždy veľmi napĺňala.
Návrat Kristíny sa však javí ako zbrklý krok. Vracať sa v roku 1944 z Izraela na územie slovenského štátu ako žena, o ktorej všetci vedia, že má židovského manžela, bolo nanajvýš nebezpečné. Nacisti ešte neustupujú, práve naopak.
Je to rozhodne veľmi nebezpečné, o to dramatickejší je aj dej, čoho už diváci boli svedkami.
Áno, veľmi dramatické a smutné – manžel Ervín bol zastrelený. Mimochodom, vy sama ste aký typ? Rada riskujete, láka vás adrenalín?
Neviem, či som až taký adrenalínový typ, že by som v roku 1944 prišla z Palestíny na Slovensko po úteku so Židom. Raz som na narodeniny dostala kyvadlový zoskok z mosta a nenabrala som odvahu to podstúpiť. Dá sa povedať, že na tento typ adrenalínu som asi málo odvážna. (Smiech)
Na čo najriskantnejšie ste si v živote predsa len trúfli?
Riskovala som už výberom vysokej školy. Mohla som ísť na odbor, ktorý by mi garantoval stálu prácu. VŠMU je obrovský risk, pretože hercov je veľa, no slovenský trh nedokáže všetkým prácu poskytnúť. Ja mám na príležitosti šťastie, ale rozhodne to bolo riskantné rozhodnutie.
Vnímate na sebe, že ste dnes ako matka malého chlapčeka opatrnejšia?
Určite áno. Po príchode dieťaťa sa veľa vecí zmení a musím si ako rodič dávať pozor aj na seba – na choroby či zranenia, aby som bola schopná sa oň postarať.