Popularitu Inkognita, ktoré Jojka vysiela už desať rokov, si vysvetľuje jednoducho. Podľa neho je to tým, že diváci presne vedia, čo od relácie môžu očakávať. „Nenájdu tam nič agresívne. Nič, čo by ich ohrozovalo alebo nútilo počúvať nepríjemné prejavy. Je to naopak hravý program so zábavným rozmerom v podobe glos či situačného humoru, čiže nejde iba čisto o striktné hádanie profesií.“ Ako ďalej dodáva, diváci dnes po večeroch nemajú záujem sledovať niečo so zložitým dejom či premýšľať nad tým, čo sa práve deje – chcú o tomto čase už iba relaxovať. „Často niečo sledujú takzvane len na polovicu pozornosti. A mimo iného, môžu takto pozerať aj Inkognito, keďže pri ňom nemusia hľadať dejovú líniu ani udržiavať pozornosť počas celého vysielania. Každý si tu navyše nájde to svoje. Tento program predstavuje naozaj nekonfliktnú, príjemnú reláciu, pri ktorej sa človek cíti uvoľnene. Jednoducho pohodička – diváci si oddýchnu a pobavia sa,“ sumarizuje.
Odzrkadľuje ich vlastné skúsenosti
Romanovi Pomajbovi zároveň okrem Inkognita z pracovnej stránky pribudlo aj nové autorské divadelné predstavenie, komédia Kanál. Tá sa zhodou náhod odohráva v televíznom prostredí. Spolu s kolegami Oľgou Belešovou, Karin Haydu a Štefanom Martinovičom v nej preniesli na javisko vlastné skúsenosti z televíznej brandže. „Nejde o paródiu, ale o nadsázku. Táto hra ponúka predovšetkým zábavu, no nie bezmyšlienkovitú. Pod povrchom je ukrytá téma manipulácie verejnej mienky a otázka, do akej miery je obraz televíznej reality skutočný. Nepoučujeme, nevychovávame, len nastavujeme zrkadlo,“ vysvetľuje. S predstavením plánujú i turné po celom Slovensku, pričom verí, že ľudia prídu do divadla zabudnúť na každodenné starosti a zažiť večer plný smiechu.
Mimochodom, čo on sám rád sleduje v televízii? „Keď som bol malý, hltal som všetko, čo v telke dávali. Ale dnes si už vyberám! Musím sa však vedome krotiť, aby som nesledoval všetky politické debaty, lebo to neprospieva mne ani mojej rodine. Na druhej strane ma veľmi zaujímajú veci verejné. Čerpám z nich pozitívne a negatívne príklady komunikácie, ktorú využívam vo svojich vzdelávacích projektoch – workshopoch.“
MANŽELKA JE PREŇHO OSOBNOSŤOU
Známy herec sa oženil počas roku 2005. Za manželku si vzal sympatickú Češku Petru, ktorú spoznal paradoxne na opačnej strane sveta – v ďalekej Austrálii. Milovanú manželku považuje za naozajstnú osobnosť. Má rád jej chuť do života aj optimizmus. No predsa len, čím ho občas zvykne doma vytáčať? „Tým, čo mne chýba (úsmev). Svojim pokojom, nadhľadom a ľahkosťou. Preto sa dopĺňame!“