Okolo dvadsiatky som ešte nemala materské túžby. Lenže jedného dňa, keď som mala dvadsaťdeväť rokov, sa to zmenilo. Bola som v Hamburgu a uvedomila som si, že mi niečo chýba. Že sa chcem o niekoho starať, začali mi tikať biologické hodiny. Intenzívne som túžila mať dieťa. Naplánovala som si, že otehotniem v septembri, štyri mesiace budem pracovať, kým to nebude na mne vidno. Chvíľku si dám pauzu a potom budem fotiť tehotenské veci. Hneď po pôrode budem normálne robiť ďalej. Dieťa bude so mnou lietať a ja budem normálne dojčiť. Všetci ma vysmiali. Hovorili, že som skončila, aby som sa zobudila. Lenže mne ten plán do bodky vyšiel. Paradoxne, rok po pôrode bol jeden z najúspešnejších.
Hypoteticky – ak by vás nebola objavila skautka pre svet modelingu, mali ste nejaký plán okrem herectva? Čomu ste sa chceli venovať?
Herectvo som si zamilovala, až keď som natočila svoju prvú reklamu. Vždy som chcela študovať medicínu alebo veterinu. V mojom okolí sú všetci v medicíne alebo muzikanti. Keď som mala okolo desať rokov, bola som veľký hypochonder, ovládala som všetky existujúce choroby. V podstate som vyrástla na Kramároch, trávila som tam veľa času s doktormi u mamy v práci. Bola som tým fascinovaná. Určite by som sa tomu venovala, ak by sa bol život vyvíjal inak. Otázka telesného a duševného zdravia je pre mňa veľmi dôležitá.
Ste vyznávačka prísneho zdravého životného štýlu?
V mnohých ohľadoch som extrémistka, ale nevyznávam prísne eko/bio. Vyznávam najmä harmóniu. Ak cítim, že niečo nie je v poriadku, idem do záhrady a pol dňa sa ryjem v zemi. Potrebujem sa uzemniť. Veľmi mi vyhovuje, že sa o svoju domácnosť starám sama. Pri upratovaní si prinavrátim svoju ženskú energiu. Jogu necvičím preto, aby som si formovala postavu, ale pre vnútorný pocit, ktorý mi dáva. Milujem euforický pocit po cvičení, stav blaženosti, keď je telo veľmi ľahké, akoby sa vznášalo.
Venujete sa ešte intenzívne modelingu?
Teraz je viac hereckej práce. Chcela som zostať aj v modelingu, ale pri posledných robotách som si hovorila – čo tu ja vlastne robím? Osobnostne sa posúvam niekam inam. Som kreatívny človek, potrebujem sa kreatívne prejaviť. Herectvo mi to ponúka, vyživuje mi dušu. Milujem tvoriť a vytvárať v ľuďoch emócie, ktoré cítim. Som veľmi spokojná, aj keď nemám také príjmy ako predtým, ale získala som niečo oveľa cennejšie.
Po menších televíznych príležitostiach prišla rola doktorky Hanzelovej. Nie práve pozitívna postava... napriek tomu – naučila vás niečo?
Áno. Otvorili sa mi oči a uvedomila som si, že každý má v sebe polaritu, dobrú aj zlú stránku. Drieme to v nás a vieme to veľmi ľahko vydolovať. Zlo býva niekedy temné, až strašidelné. Zistila som o sebe, že viem načrieť veľmi hlboko. Dokonca som mala z toho aj problémy, nosila som si to domov. Bola som nervózna, štekala som všade naokolo. Vtedy som si musela naozaj upratať v hlave. Nevedela som zo seba dostať negatívne emócie, tak som cvičila jogu ešte viac ako zvyčajne. Už som sa to naučila, ale keď mám ťažké scény, tak som znova vyhodená zo svojho ja. V tom majú výhodu tí, čo herectvo študovali, vedia si s tým poradiť. Dôležité je, aby sme boli autentickí, pozorovali sa, vnímali sami seba, aby sa z nás nestal niekto veľmi nepríjemný.
Vaši hereckí kolegovia zo Sľubu zhodne tvrdia, že na pľaci je veľmi príjemne a celý kolektív je pohodový. Ako vás na začiatku prijali medzi seba ako neherečku?
Veľmi boli zlatí, bola som milo prekvapená. Vladko Kobielsky mi v dobrom radil. Veľmi si cením úprimnú kritiku povedanú na rovinu. Nemám rada komentáre poza chrbát, vtedy sa ma to dotkne. Keď som na pľaci, snažím sa dať do svojho výkonu stopercentnú energiu, aby ju zo mňa cítil aj môj herecký partner.
Ako reagovali doma na veľkú televíznu šancu?