Na jednej strane bola verejnosť, ktorá ju často urážala. Na strane druhej bol jej manžel, ktorý je pre ňu aj do dnes tou najväčšou podporou.
,,Môj muž tak veľmi veril vo mňa, že som tomu až nerozumela. Ako vo mňa môže veriť, keď vidím, čo o mne píšu? Všade písali ako som pribrala, aká som hrozná, ako sa neviem obliekať, že som nemožná. Všetko to boli povrchnosti a nikto o mne nenapísal, že som napríklad dobrosrdečný človek. Keď to hovorí veľa ľudí, ty uveríš tomu, že za nič nestojíš a nič dobré si nezaslúžiš," dodala.
Nemala som bezpečné miesto
Katka sa netají tým, že dlhé roky zápasila aj s psychickými ťažkosťami. Trápili ju panické ataky aj depresie. Dnes premýšľa nad tým, že práve jej diagnózy zrejme súviseli s tým, ako sa k nej verejnosť stavala. Prečo bolo tomu tak?
,,S panickými atakmi súvisel najmä strach ukázať sa niekde na verejnosti. Nejaký fanúšik si ma odfotil v mojej obľúbenej kaviarni a poslal to bulváru. Zrazu som mala pocit, že nemám bezpečné miesto," povedala.
V čase, keď sa cítila najhoršie, nemala chuť ani na bežné aktivity. Nič ju nebavilo a absolútne nič jej nedávalo zmysel.
,,Nechcela som vstať z postele, chcela som len spať. Nechcela som vstať, lebo to znamenalo, že som zasa zlyhala. Každý deň bol pre mňa len novým zlyhaním."