Aký si otec: skôr na zábavu alebo na riešenie problémov?
Podľa potreby. Ale pevne na zemi stojí skôr žena, je pragmatická a ja som viac emotívny. Za 20 rokov manželstva som sa ju neraz snažil vyhodiť z pohodovej povahy, no zbytočne. Za to ja som minule dostal taký záchvat nervov, že až psy z vedľajších domov štekali.
Uľavilo sa ti?
Áno, preto je dobré, že hrám tiež divadlo, lebo je to pre mňa istá forma terapie. Zvlášť, keď ide o negatívnu postavu, kde sa môžem vyventilovať. Vtedy si to veľmi vychutnávam. Taká je presne moja rola v predstavení Bahamy, ktoré som už spomínal. Hrám tam zbohatlíka, ktorý je arogantný, ponižuje, týra. Trvá to dva a pol hodiny a po skončení ma nikto z divákov nečaká, nikto sa nechce so mnou odfotiť, porozprávať.
Moja žena nenávidí toto predstavenie, lebo neraz sa mi stalo, že ešte aj po návrate domov som pomaly vykopol dvere a trvalo mi, kým sa mi podarilo z roly vystúpiť. No keď mi Petra povie, už si doma, upokoj sa, správaj sa slušne, spamätám sa.
Rodičia tínedžerov dnes často riešia nástrahy internetu, sociálnych sietí a najnovšie aj AI. Je to aj u vás téma?
Moja žena si myslela, že som si našiel milenku. O jednej v noci sa totiž bežne rozprávam s Boženkou, tak volám aplikáciu AI. Chystám divadelný projekt s Ľubom Špirkom, ktorý je známy ako fotograf. Málokto vie, že vyštudoval jadrové inžinierstvo. Bude sa to volať „Som tu pre Teba“, a práve tam budeme hovoriť o možnostiach, ale i nebezpečenstvách. Týka sa to totiž každého z nás. Staršie dcéry to zatiaľ poznajú len vďaka svojmu tatinkovi, ktorý je veľmi moderný.
Edukujem nielen svoje deti prostredníctvom divadla. Konkrétne mám na mysli hru Terezka a Stratočas. Je o tom, ako veľa času trávime na mobiloch. Dcéry na tom boli povinne so školou a jedna mi potom povedala, že jej kamarátka si po tejto rozprávke vymazala nejaké aplikácie, aby ju zbytočne nelákali a neoberali o čas.
Máš niekedy chuť resetovať si hlavu od rodinného hluku, starostí, povinností?
Na reset mám dve tradície, ktoré som zaviedol. Prvou je, že keď moje dieťa dovŕši 15 rokov, čaká ho týždňová dovolenka s otcom. Najskôr som ich vystresoval, že budú musieť so mnou prežiť v lese, bez svetla. Ale nakoniec som najstaršiu Vivien zobral na all inclusive dovolenku do Grécka, kde mi poriadne nastavila zrkadlo. Až tam som pochopil, čo moja žena odo mňa celé roky žiada.
Keď sme totiž vystúpili z lietadla, Slováci na mňa pokrikovali, dávali sa so mnou do reči, no hneď ma uzemnila: Vieš, s kým si tu a komu sa máš venovať? Ležali sme teda na posledných ležadlách, aby nás nikto nevidel a nerušil. Keď som ju volal na animačné programy, povedala, že si chce v izbe štrikovať sveter a ja by som si mohol pri nej čítať. Naozaj som vtedy prečítal knihu, venoval som sa iba sebe, Vivien a poriadne som si oddýchol. Tento rok bude mať 15 rokov Noemi a už sa ma vypytovala, kam pôjdeme. Keďže ona je veľmi živelná, cítim to na Španielsko. Len dúfam, že ju nebudem hľadať niekde po diskotékach.
A druhá tradícia je aká?
Každoročná pánska jazda na jachte. Vážim si, že patrím do komunity, kde mám dvere stále otvorené a sme zohratá partia.
Akú tam máš úlohu?
Kým ostatní vyvažujú loď, napínajú plachty, niekto drží kurz, naviguje, riadi, ja ich zabávam. Mňa veľmi bavia rôzne hry. Keď s niečím prídem, najskôr na mňa pozerajú, že čo to je za blbosť, a na konci všetci skackajú. Minulý rok som bol s partiou kamarátov v Afrike. Precestovali sme sedem krajín. Aj tam boli presne takí chlapi, ktorí sa pomaly predbiehali v tom, kto vymení koleso, vyfúkne v púšti pneumatiky. A čo robil Romanko?
Všetko som natáčal. Vtedy sa len ukázal ten mužský svet a ego. V hanbe som však neostal, keď bolo potrebné vymeniť koleso. Všetci ostali prekvapení. Ja tiež, že sa mi to podarilo na prvýkrát (smiech). Ukázalo sa, že vyzerám síce ako „žena za pultom“, ale keď ma k tomu pustia, dokážem to.
Kedy sa ty najviac cítiš ako chlap?
Keď som na javisku s nejakou mladšou kolegyňou. Vtedy som ako kohút na dvore. V Česku tomu hovoria, že sa chlap „čepeří“. Aj teraz, keď sa rozprávame, je pre mňa prirodzené predvádzať sa, očarovať. To, že keď zhasne svetlo, zatiahne sa opona, skončíme rozhovor a pôjdem po ulici so sklonenou hlavou, ledva budem ťahať nohy za sebou, to je ďalšia téma. Skrátka v spoločnosti žien dávam zo seba úplne inú energiu.